Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Víkend na Zbojníckej chate, Vysoké Tatry

Začiatok podujatia: 22. 3. 2024
Koniec podujatia: 24. 3. 2024

Táto akcia bola asi najdlhšie plánovanou. Rozhodujúce bolo zdravie oslávenkyne. To vydržalo. Prišlo nás 41. Chata bola len naša. Niektorí sa nechali pozemnou lanovkou vyviezť na Hrebienok. Oslávenkyňa Marta to ale nebola. Mačky sme si dali až na odbočke na Zbojnícku chatu. Boli potrebné. Sneh bol dobrý. Neprepadali sme sa. Niektorí rýchlejšie, iní pomalšie, ale všetci sme sa stretli na chate. Privítal nás chatár Miki. Vypísali sme ubytovacie papiere, najedli sme sa, pozhovárali a o 22,00 sme zaľahli. Ráno o 8,00 bol odchod na Svišťový štít. Vietor bol silný. Prebiehali tu aj preteky – Tatarkov memoriál. Šli sme mimo vyznačenej pretekárskej trate. Poryvy vetra boli silné. Retiazkové mačky sú dobré, ale nie sú vhodné do náročnejších terénov. Trhajú sa, keď idete po strmom bočnom svahu a môžu sa aj zošuchnúť z topánky. Aj z toho dôvodu, ale hlavne pre silný nárazový vietor, sa hlavná skupina vrátila. Na vrchol vyšlo šesť členov. Ostatní sa tešili z krásneho slnečného počasia. Povzbudzovali pretekárov, fotili sa. Na chatu sme prišli na obed. Niektorí si ľahli, aby si utriedili myšlienky a potvrdili ich enterom – spánkom. Iní sa poprechádzali po okolitých vŕškoch.

Oslava sa začala o 16,00. Najskôr nás dcéra Alžbeta zoznámila vo fotografickom pásme s celou Martinou rodinou. Potom sme si slovne predstavili Martin príchod medzi turistov, zablahoželali sme, odovzdali dary. Krásnym spestrením bola báseň Malá, veľká žena od Igora. Potom nasledovala Marta v našich fotografiách. Príjemným prekvapením boli hudobné vsuvky v podaní malého Damiána, trochu väčšej Martiny a veľkého Vlada. Nálada bola vynikajúca, srdečná. Torta bola až po večery. Bola ľahká, chutná a venoval nám ju chatár, rovnako ako prípitok. Ďakujeme. Bolo nám až moc dobre. Vyzabávaní sme šli o 22,00 spať. V noci pripadol sneh, ale ráno bolo zasa slnečné. Čakal na nás panenský sneh. Bezpečne a s predstihom sme prišli na stanicu.

Oslava dopadla dobre. Všetci prežili. Nálada bola až euforická. Všetci sme mali k sebe blízko, mali a verím, že to bude tak aj v budúcnosti, sme sa radi, dokonca aj chrápajúcim bolo odpustené, personál bol k nám ústretový. Chcem veriť, že zážitok z oslavy bol silnejší, ako nočná návšteva záchoda.

Zapísal Peter st.

Pre tých, ktorí neboli súčasťou osláv ešte pripájam moje úvodné slovo a Igorovu báseň.

Významné udalosti roku 2004 podľa wikipédie. Slovensko prijali do NATO a do EÚ, Tatrami sa prehnala ničivá víchrica, Marta vstúpila do KST Žochár Topoľčany. Bolo to hneď potom ako prekonala pubertu. Mala vtedy 60 rokov. Zanechala diskotéky, stretnutia rôzneho druhu, upokojila sa a prišla medzi nás a my sme ju prijali. Prišla v dobe, kedy aj náš klub začal digitálne fotografovať a ona sa stala jednou zo stálic. O jej mimo turistickom živote viac povedala dcéra Alžbeta. Jediné, čo viem o Martinom predturistickom živote je, že som ju raz dávno stretol s Helou na Podhradí, bola s manželom na prechádzke. Manžel bol primárom na kožnom. Čo viem, bol dobrým lekárom, manželom, otcom a hlavne dobrým človekom. V podobnom duchu hodnotíme aj Martu. Vždy v dobrej nálade, optimistka, ochotná pomôcť, podeliť sa. Zaujala nás svojim minimalizmom v jedení i obliekaní. Je motivátorkou pre mladších chlapov a aj postrachom, ak sú fyzicky menej zdatní. Ide s dobou. Podstúpila nejaké lekárske vylepšenia. Vymenila si koleno, prekonala počiatočné problémy a dnes je tu s nami na Zbojníckej chate. Marta, Vitaj!

Milá Marta, želáme ti aby si už sa nemala horšie ako doteraz. Želáme ti veľa lásky a porozumenia od najbližších, medzi ktorých sa chceme radiť aj my, zdravia, šťastia. Prijmi s vďakou od nás tieto skromné dary. Obraz anjela sme nepriniesli. Aby ti neušiel na obláčiku. Mal s tebou dosť roboty. Nech ťa ochraňuje a dáva na teba pozor. Veselú sukňu môžeš nosiť na túrach, alebo ju mať vystavenú v tvojej sieni slávy. Ďakujeme ti za všetko a sme radi, že môžeme byť s tebou.

Malá, veľká žena

Zbojnícka chata je dnes v slávnostnom rúchu odetá,
tabuľa plná dobrôt nevšedne krásne prestretá.
Žochári, turistiku milujúci, sa tu teraz spolu zišli,
osláviť jubileum svojej členky významnej prišli.

Milá Martuška, uplynul už nejaký čas, keď si sa narodila
a svojim krikom i paľbu delostreleckú prehlušila.
Zo šantivého dievčatka vyrástla dáma taká šarmantná,
až zmútila sa i hlava jedného lekára galantná.

Lásku svoju posvätili aj sľubom manželským hneď
a z tej veľkej lásky sa narodilo detičiek až päť.
Celá si sa im rozdala, bola si skvelou mamičkou,
radostne si tiež výskala, keď hrala si sa s mačičkou.

Pri stole si bola skromná a nechýbala tam zábava,
veď k rožku Ti najlepšie chutila obyčajná púpava.
Prírodu si milovala, viedla si vždy život zdravý,
neváhala si drieť ťažko, ba i dojiť kravy.

Ovdovela si skoro, často dvíhala oči k nebu,
za svoju vitalitu vďačila polystyrénovému chlebu.
Milá naša Martuška, je nám cťou a zároveň i potešením,
byť tu s Tebou, vinšovať môcť a cítiť sa tak nadšení.

Prajeme Ti vrele, by úsmev nikdy nechýbal Ti v tvári,
nech zdravím a šťastím Tvoje telo a duša stále žiari.
K jubileu Ti venujú a ďakujú za pozvanie kamaráti žochári.