Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Kľak – vodopád – Vrícko

Dátum konania: 13. 1. 2024

Stretlo sa nás 37. Prvočíslo. Je to pravda. Nie je deliteľné ničím. Naše zážitky z tejto túry si však radi podelíme s ostatnými. Čakali sme už po ceste viacej snehu. Dočkali sme sa ho až pri výstupe na hrebeň. Autobus sme odstavili na konci Vrícka na parkovisku. Po výstupe z neho sme videli chatovú osadu, v ktorej sa pohybovali nie štandardne oblečení ľudia. Je tu stredisko drogovo a inak závislých. Napriek tomu sme sa nebáli tam nechať autobus. Sneh a vlastne viac ľadu, sme začali objavovať za rázcestím Bak. Tu sa začali obúvať aj mačky. Našli sa však aj taký vytrvalci, ktorí ich celý čas nosili v teple vaku. Výškou snehu pribúda. Je primrznutý a neprepadávame sa hlboko. Je hmla, výhľady žiadne. Občerstvujeme sa vo Vríčanskom sedle a na Rovných skalách. Stromy sú obťažkané námrazou. Na Kľaku sa v hustej hmle črtá veľa postáv. Mohlo tam byť tak 150 ľudí. Obmena bola častá ako na postoch riaditeľov národných parkov. Teplo nás opustilo, nuž sme sa pobrali dole. Odbočili sme ešte k útulni Javorina. Bola zatvorená, z komína sa dymilo. Učili nás: klopte a bude a bude vám otvorené. Platí to. Otvorila nám pätica chlapcov. Na kachliach si robili neskorý obed. Ponúkli nás tekutým ovocím. Veľa škody sme im neurobili. Kľacký vodopád bol fajn. Trochu zamrznutý a tieklo ním dosť vody. Cesta dole bola plná ľadu. Autobus nás čakal vyhriaty. Bola to pekná, zážitková túra. Vymrzli sme, zašportovali sme si. Chýbala len tá povestná bodka. Pobyt v krčme.

Zapísal Peter st.

Fotografie z podujatia Kľak – vodopád – Vrícko.