Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Za históriou - Dolné Obdokovce

Dátum konania: 8. 8. 2020

Tohto historicky poučného výletu sa zúčastnilo dohromady 14 ľudí. Bolo to dosť komplikované. Traja prišli na aute, z Topoľčian odišlo osem cyklistov, do Žirian prišlo sedem a pripojili sa traja a do Dolných Obdokoviec prišla jedna cyklistka. V Štitároch sme sa zastavili pri ochrankyni údolia Žibrice. Pozreli sme si aj tabuľu zberateľa ľudových piesní Zoltána Kodályho, ktorý tu zapísal jednu z najkrajších maďarských ľudových piesní – Pod štitárskymi vŕškami. Teplo útočí a my meškáme. V Pohraniciach sa plnia prázdne fľaše vodou. Zastavujeme sa aj pri pamätníku Jánoša Esterházyho. V Dolných Obdokovciach to žije maďarčinou. Je tu nejaký súbor s Maďarska, poobede majú prísť ešte dva autobusy. Náš objednaný sprievodca nás už čaká. Sústredíme sa v malom múzeu. Sú tu fotografie zo života Esterházyho i z čias minulých. Potešili ma fotografie z miléniového stĺpu na Pyramíde. V tejto oblasti mal sprievodca vedomostné rezervy. Ale on tam bol kvôli Jánošovi Esterházymu. Informácie nám podával opatrne. Dával si pozor, aby sa veľmi nerozohnil. Poďakoval nám, že aj Slováci prejavili záujem.

O Jánošovi povedal všetky jeho čnosti. Trochu pozabudol, že bol hitlerovým stúpencom, že veril v nové, spravodlivé usporiadanie sveta pod Hitlerovým vedením. Ako poslanec československej republiky ju rozbíjal, aby potom oslabené Slovensko pričlenil k Maďarsku. Žiaľ, pomáhali mu pritom aj Poliaci, ktorým Československo nebolo po chuti. Ako jediný nehlasoval za odsun Židov. V skutočnosti nehlasoval preto, že podľa tohto zákona, by po Židoch mohli prísť na rad aj Maďari. Na ostatných protižidovských zákonoch sa aktívne zúčastňoval. Ak to nie je pravda, prečo mu potom organizácia Jad Vašem neudelila vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Pravdou je, že po tomto nehlasovaní sa dostal do nemilosti Hortyho, prenasledovali ho fašisti. Po vojne ho sovieti odviedli do Gulaku na 10 rokov. Bol vydaný do Československa, kde bol odsúdený na trest smrti, neskôr zmenený na doživotie a neskôr na 25 rokov. Zomrel vo väzení v Mírove v roku 1957. A tu sa začína príbeh spojený s Dolnými Obdokovcami. Po smrti bol spopolnený, ale jeho pozostatky neboli odovzdané rodine. K ich odovzdaniu pomohlo až spíci kníže, Karel Schwarzenberg. Rodina si urnu nechala u seba. Na Slovensko ho chceli vydať až po jeho rehabilitácii. Vzhľadom na jeho protištátnu činnosť sa tak asi nestane.

Dolné Obdokovce ležia na jazykovej hranici Slovensko - Maďarskej. Ležia v Podzoborí. A tu chcel Jánoš snívať svoj sen o Veľkom Maďarsku. Pán Paulisz vybudoval na bývalom smetisku pekný areál. Vybudoval tu ubytovanie, kaplnku, múzeum i jaskyňu, kde nakoniec predsa len uložili urnu Jánoša Esterházyho aj bez rehabilitácie. A má tu aj vlastnú krížovú cestu. Miesto je hojne navštevované Maďarmi. Je tu aj Súkromná stredná odborná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Krakovský arcibiskup ho navrhol na blahorečenie. Proces sa začal. Ako hodnotiť túto rozporuplnú osobnosť. Bol silným Maďarom. Chcel návrat hraníc pred Trianon. Robil preto všetko. Stretol sa s Hitlerom, zasadil sa o odtrhnutie juhu Slovenska do Hortyho Maďarska. Ako československý poslanec informoval Maďarsko o výzbroji našej armády i budovanie vojenských pevností. Osobne vítal Hortyho v Košiciach. Na druhej strane chcel väčšie práva pre národnosti v Maďarsku. Otvorene hovoril o tom s Hitlerom i Hortym. Kritizoval strieľanie maďarských žandárov do študentov v Šuranoch. Život Slovákov na okupovanom území nekorešpondoval s jeho snahami. Neuvedomoval si, že to čo chcel, nedokáže zabezpečiť. Chcel znovuzrodiť Veľké Maďarsko. Využil preto všetky dostupné prostriedky. Chcel dobre aj menšinám, ale zabudol sa ich opýtať, čo je pre nich dobré a či chcú žiť dobrovoľne pod maďarskou správou.

V areáli boli ešte pomníky najväčšiemu Maďarovi Štefanovi Széchenyimu a pomníček tu má aj Geraldine Apponyi. Miesto svojho odpočinku tu našiel aj iniciátor celého projektu Boldiszár Paulisz. Zomrel v roku 2018 ako 58 ročný. Kto chce vedieť viac: Wikipédia - János Esterházy.

Boli sme hladní a smädní. Sprievodca nás schladil, keď povedal, že v dedine sa nenajeme ani nenapijeme. Ideme poľnou cestou do Čeľadíc. Dohodli sme sa, že zastavíme až v Jelenci. Krčma bola zatvorená, ale Pizzéria nás prijala. Trochu sme si oddýchli, najedli, napili. K šťastiu nám chýbala ešte zmrzlina. Nuž sme sa na nej zastavili. Vlastníkmi sú príbuzní zmrzlinárov z Pukanca. Bola dobrá, aj keď kopčeky sa mi zdali menšie.

Tu sa naše spoločné putovanie skončilo. Topoľčanci išli do Topoľčian. Druhá strana išla do Martina nad Žitavou a Nitry.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Za históriou - Dolné Obdokovce.