Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Vysoké Tatry (VhT)

Začiatok podujatia: 23. 8. 2020
Koniec podujatia: 27. 8. 2020

Pôvodne sme sa mali motať vo Švajčiarsku. Vývoj koronavírusu však rozhodol inak. Ideme na Téryho a Zbojnícku chatu.

23.8. Starý Smokovec – Téryho chata 9 km/1 053 m prevýšenie

O 5,31 odchádzame vlakom. Počasie ujde, ale podľa predpovedi v Tatrách má pršať. Prestupujeme v Leopoldove. V Novom meste nad Váhom doberáme ostatného účastníka Vierku. Ponúkajú sa sladké i slané koláče. V Poprade presadáme na električku. Prší. Aspoň nie je veľa ľudí vo vlaku. V Starom Smokovci na stanici okupujeme bistro Topvar. Aj zmrzlinu majú a dobrú. Stále prší a pršať bude. Upravujeme sa do dažďa. Batohy sú trochu ťažšie ako na jednodňový výlet. Padajú aj hlasy ísť na Hrebienok pozemnou lanovkou. Sú slabé, bojácne, tiché. Ideme pešo. Na Hrebienku je pokoj, takmer bez ľudí. Zastavujeme až na Zamkovského chate. Je poloprázdna. Niektorí zostávajú vonku a jedia doma pobalené chlebíky. Podľa hmotnosti vakov a kondície sa trháme. Na chatu prichádzame bez dažďa. Ako prvé po príchode vážime vaky. Najťažší má 30 kg, najľahší 5,5 kg. V najťažšom bolo lano a veci na lezenie, v najľahšom tričko na štyri použitia. Chatár nás potešil správou, že budeme spať na izbe so štyrmi trojposchodovými posteľami. Miesto pod plafónom sa ušlo mladým. Ubytovávame sa a v jedálni koštujeme produkty kuchára. Na večeru je polievka a maďarský guláš. Chutilo nám nielen jesť, ale aj spať. Prvý bol v posteli o 19,00, ostatní ho nasledovali okolo 20,00. Spalo sa dobre, mokré veci sa usušili.

24.8. Téryho chata – Sedielko – Malý ľadový štít 2 602 m – a späť 8 km/655 m

Chodník do Sedielka prechádza suťoviskom a je zabezpečený drevom. Životnosť chodníka končí. Drevo je spráchnivené, ale cesta je ešte bezpečná. Zo Sedielka ideme po zreteľnom chodníku. Ten sa časom stráca. Vedú nás postavení mužíci. Aj tí sa s nami hrajú na schovávačku. Tesne pod vrcholom nám naši sprievodcovia ukazujú schodnú cestu na vrchol. Prišli sme na jeden z dvoch vrcholov. Bolo tam kameňmi vyložené miesto na bivak. Strach opadol a nám začalo chutiť. Doplnili sme zásoby a aby sme si mohli Malý ľadový štít odškrtnúť, vystúpili sme aj na druhý vrchol. S výhľadmi to bolo poslabšie. Mraky sa prevaľovali z dolín cez hrebene. Naspäť sme sa vracali veľkým žľabom. Museli sme si dávať pozor na uvoľnené kamene. Všetko dobre dopadlo. V Sedielku sme mali zasa všetci úsmev na tvári. Až tu sme začali stretať turistov, ktorí sa v popoludňajších hodinách vybrali na túru. Bielovodská dolina je zatvorená pre možnosť padania suchých stromov. Tak sa v Sedielku otočili a vrátili sa späť. Na chate sme si dali polievku. Na rezeň sme museli čakať do 18,00. Keďže jeden z nás slávil narodeniny, kuchár nám pripravil makový koláč s čokoládou a šľahačkou. Hneď sa zjedol, predpokladám, že chutil. Ľudí na chate bolo už dosť. Tentoraz sme si šli ľahnúť až o 21,00. To nám pridelili ešte jeden nemecký pár. Keď videli, ako vysoko sa musia na posteľ vyškriabať a aj z nej zliezť, chytila ich depresia ako po prehratej vojne. Poprosili nás o výmenu. Vyhoveli sme im.

25.8. Téryho chata – Priečne sedlo – Strelecká veža – Zbojnícka chata 6,5 km/370 m

Deň presunu na Zbojnícku chatu. Odchádzame o ôsmej. Časť osadenstva mala isté obavy z úseku osadeného reťazami. Vševed Google nie vždy dobre poradí. Všetci ich prešli s prehľadom. Radosť v sedle bola zaslúžená. Veľká studená dolina nás privítala rozbitým suťoviskom. Reťaze, ktoré boli po pravej strane už nie sú. Na dobrom chodníku oddychujeme. Počasie nám praje, na veľa ľudí je skoro. Tešíme sa pohľadmi na štíty i Zbojnícku chatu. Cestou sa zastavujeme na Streleckej veži. Aj by sme zostali dlhšie, ale začali sa sťahovať mraky. Jeden z účastníkov sa vrátil až do Priečneho sedla v nádeji, že nájde stratenú mikinu. Nádej stále má. Ostatní sa pomaly posúvajú bližšie k chate. Ubytovanie máme v podkroví na matracoch v druhom oddelení. Chýba miesto na batožinu, ale inak je to fajn. Večera bola fantastická. Pochválili sme kuchára.

26.8. Zbojnícka chata – chodník smer Prielom – Svišťový štít a späť 6,2 km/480 m

Odchod klasicky o 8,00. Stretáme skupinu horolezcov, ktorí si dali za cieľ Gerlach. Pravdepodobne ho nesplnili, pretože meteorológovia naplánovali silný vietor. A ten skutočne silný bol. My sme z chodníka do sedla Prielom odbočili po dobre vychodenom chodníku. Stúpame pohodlne, cez kamenné more. Potom sa trochu trápime na šmykľavom chodníku. Vietor s nami lomcuje. Na hrebeni sa nám otvárajú pohľady do Veľkej studenej doliny. Ďakujeme vynálezcovi stoja rozkročmo. Tento postoj nás udržiava vo vertikálnej polohe. Určite to bol Čech, predpokladám, že Jára Cimermann. Vietor dohnal aj dážď. Nebol silný ale nahlodal odhodlanie štyroch účastníkov. Vrátili sa dole. Ostatní tackajúc vyšli na vrchol. Tam sme sa chytili meteorologického zariadenia a tešili sme sa. Svišťový štít je pekný vyhliadkový kopec. Tí, čo vrcholy poznajú, nám pomenovali takmer všetky štíty. Zvlášť sme sa tešili z Malého ľadového štítu, na ktorom sme pred dvoma dňami stáli. Dlho sme sa nezdržali. Vietor bol vtieravý. Po príchode na chatu sme mali dosť času, keďže sprchovanie odpadá. Hrali sa karty a oddychovalo sa hlavne v polohe ležmo.

27.8. Zbojnícka chata – Hrebienok – Starý Smokovec 8,4 km/20 m

A je tu odchod. Raňajky máme o 6,30. O 7,00 už odchádzame. Pokojným tempom prichádzame na Hrebienok. Cestou sme videli asi osem nosičov. Asi dochádzajú zásoby chatárom. Na stanicu sme prišli s hodinovým predstihom. Počkali sme na otvorenie nášho pohostinstva na železničnej stanici v Smokovci. Svoje osudy sme vložili do Železníc slovenskej republiky. Tentoraz nás nesklamali.

Zapísal Peter st.

Fotografie z podujatia Vysoké Tatry (VhT).