logo KST Žochár Topoľčany

Veľký Fatranský Kriváň

Dátum konania:  14. 10. 2017

Vrátna – sedlo za Kraviarskym – Pekelník – Veľký Kriváň – Snilovské sedlo – Chleb – Poludňový grúň – chata na Grúni – Vrátna  (16 km)

Výlet do Vrátnej doliny ponúkal viaceré možnosti na turistiku. Premáva lanovka, takže koho už zradilo zdravie, mohol využiť aj tento dopravný prostriedok na hrebeň, prípadne z neho dolu. Každý si tak mohol vybrať dĺžku a náročnosť túry ako chcel. Predpoveď počasia bola dobrá, realita trošku horšia. Počas dňa klesala oblačnosť stále nižšie a nižšie. Niektorí stihli ešte Veľký Kriváň bez oblakov, niektorí v slabom daždi.

Najdlhšia naplánovaná túra mala podľa tabuliek trvať 6,45 hod. s tým, že čas do odchodu autobusu bol presne 6,50. Čiže na prestávku bolo naplánovaných celých päť minút za celý deň. Pre túto variantu sa rozhodlo len zopár ľudí. Zvyšok zvolil rôzne kratšie varianty a možno dobre spravili.

Býva dobrým zvykom, že vedúci túry ide ako posledný, aby pomáhal slabším, pomalším. Keďže na tomto výlete sa po trojhodinovom pochode prišlo k lanovke, ktorou sa dalo „ujsť“ dole k autobusu, vedúci sa rozhodol že napriek obyčaju pôjde vpredu. S tým, že všetci vedeli, že keď nebudú stíhať, nech zbehnú dole lanovkou.

Opis pochodu úderného družstva bude krátky. Išli sme čo to dalo. Sťahovali sme časy na smerovníkoch ako keby sme boli na pretekoch. Na Pekelníku sme boli za 1,43. Na Veľkom Kriváni sme si v závetrí dali krátky obed. Cez Snilovské sedlo sme sa len prehnali. Na Chlebe sme trošku spomalili, aby si každý mohol urobiť selfie s vrcholovou tabuľkou. To sme začínali stretať turistov z Bošian, ktorý išli opačne. Z Poludňového grúňa sme schádzali nepríjemnou strmou a bahnitou lúčkou. Na Chate na Grúni sme posedeli hodinku, v bufete pri zatvorenej Chate Vrátna hodinku a pól. Priemernú rýchlosť pochodu sme mali dačo pod 4 km/hodinu.
Ako povedal Miro: „Možno by som si to prešiel ešte raz, ale už pomaly, aby som mal čas si aj pozrieť výhľady.“ Športový výkon to bol celkom pekný, ale o žiadnej pohode na výlete sa nedá hovoriť. Nuž človek si musí vyberať.

Čas odchodu stihli všetci. Ešte sme pribrali dvoch Poliakov, ktorých sme vyložili v Terchovej. Počas cesty späť, takmer všetci spali, takže sme nestáli ani na kávu. Taký to bol výlet.

Zapísal: Peter ml.

Fotoalbum.