logo KST Žochár Topoľčany

Slovenský Kras

Dátum konania:  05. 05. 2017

Veľa nás chcelo navštíviť tento pekný kus Slovenska. Počet záujemcov sa vyšplhal na 56. Nakoniec nás odišlo 45. Išli sme na štyri dni, ale množstvo batožiny napovedalo, že niektorí sa už nechcú vrátiť domov.

5. 5. 2017 (piatok)

Bretka – prielom Muráňa – Meliatsky profil – Meliata 5 km

S jednou prestávkou sme dolámaní vystúpili v Bretke. Len pre zaujímavosť, v dedine je kúpalisko s dvoma bazénmi. Ideme Náučným chodníkom Prielomu Muráňa. Nad obcou je ruina kostola, ktorý zbombardovali počas 2. svetovej vojny. V jeho blízkosti sa totiž nachádzal vojenský bunker, ktorý je dostupný cez súkromný pozemok. Stretli sme domácu pani, ktorá nám venovala pohľadnicu obce a okolia. V brale Peškö je priechodzia jaskyňa. Strmé klesanie k rieke je zabezpečené schodmi a zábradlím. Prechádzame na pravý breh Muráňa. Po výdatných dažďoch je vody dosť. Ideme okolo bývalého mlyna, všímame si jaskyňu vytvorenú tokom rieky. V dedine Meliata ideme hľadať Meliatsky profil. Pre laika to nič neznamená. Odborník vie, že je tu študijný materiál hovoriaci o vzniku tejto časti kraja. Sú tu významné nálezy skamenelín. Nenašli sme ho na prvýkrát. Pozreli sme sa naň uznanlivo a odišli k autobusu. Pri ňom nás čakal starosta obce a venoval nám knihu Slovenský kras. V pláne máme ešte Skalickú jaskyňu a časť náučného chodníka.

Mraky sa začali zbiehať. Padlo rozhodnutie, ísť na miesto ubytovania. Volal som ešte jaskyniarom z Krásnohorskej jaskyne. Kvôli zvýšenému stavu vody je jaskyňa uzatvorená. Ubytovali sme sa v dvoch penziónoch: Adriána a Anika. S ubytovaním prevládala spokojnosť. Varilo sa však len v penzióne Jozefína, kde sme si objednali večere. Časť nedočkavcov sa vybrala pešo do Krásnohorského Podhradia. Cieľ nesplnili. Zabudli si zápalky.

6. 5. 2017 (sobota)

Zádiel – Zádielska dolina – hrad Turňa – Turňa nad Bodvou – Hájska dolina 14 km + 1 km (Hájska dolina)

Dnes nás čaká jedna z najkrajších dolín Slovenska. Počasie nám praje. Dolina nám zarastá a skrýva pred nami skalné krásy. Homola cukru je však nezameniteľná. Pohľad zhora je úchvatný. Aj planina zarastá. Chovateľstvo už nie je tak aktívne ako v minulosti. Poniklec už bol odkvitnutý, prvosienky sa na nás škerili. Na nádhernom výhľade sme pobudli snáď aj hodinu. Bolo vidieť zárez do podložia, vybiehajúce vežičky, skalné hrebene. Škrapovým poľom schádzame do sedla pod hrad. Nohy máme vyheblané. Pred hradom stretáme mladú rodinku s malým vševedom. Hrad je aspoň zbavený stromov a náletových rastlín. Snáď sa dočká aj opravy. Autobus nás čakal na kraji Turne. Nie každý ho našiel na prvýkrát. Obsluha bola menej výkonná. Rečí dosť, ale naplniť rýchlo poháre mokom, sa im nedarilo.

Busom sa vezieme do dediny Háj. Je tu pozostatok filmovej rekvizity, Anjela s jednám krídlom, z amerického filmu Za obrannou líniou. Za anjelom chodí veľa návštevníkov. Viac, ako na nebožtíkov ležiacich pod zemou. Nastupujeme do autobusu a zastavujeme pri 1. vodopáde v Hajskej doline. Bus odchádza do Hačavy. My si ideme pozrieť ešte ďalšie tri vodopády. Sú hodné pozretia. Kráčať po asfaltke do Hačavy sa nám nechcelo. Zavolali sme si autobus. Na večeru sme mali špecialitu – kapustný list s mletým mäsom. Alternatívou boli bryndzové pirohy. Nesťažovali sme sa, ale zemiaky nahradili bryndzu.

7. 5. 2017 (nedeľa)

Krásnohorská Dlhá Lúka – Dievčenská skala – Silická planina – Silica – Silická ľadnica – Gombasek 23 km

Dážď prehovoril. Viacerých. Na plánovanú trasu odišlo len 9 turistov. Po rannom lejaku začalo smokliť. Aj sme sa pred dažďom chránili a mali sme aj nechránený kontakt. Na Dievčenskej skale sme mali aj výhľady. Mračná sa prevaľovali navôkol. Dážď ustal. Na planine bolo plno závrtov. Zaujal Malý Žomboj. Je to 142 m hlboká priepasť. Zaujímavosťou je, že za dobrého socializmu tam upratovali pesticídy. Spodné vody Slovenského krasu sú aj týmto počinom ochutené. Hľadali a našli sme aj Silickú jaskyňu. Vstup bol uzamknutý. Prechádzame krásnymi lúkami. Kravy už boli po zime hladné. Pásli sa. V Silici je opevnený kostol. Patrí reformovanej cirkvi. Okolo parkujú autá. Bola pobožnosť. Neotravovali sme. Dúfali sme, krčma bude otvorená. Nebola. Obedovali sme na studni pri autobusovej zastávke. Hneď oproti bol penzión vybudovaný z peňazí EU. Tak ako väčšina podobných zariadení je zatvorený. Po 5 rokoch ho majiteľ predá, alebo ho začne užívať ako súkromná osoba. Peniaze z EU potečú do súkromných rúk. Škoda, že žijeme v nespravodlivom štáte. Ak by sa niekto spravodlivý na Slovensku našiel, tu je kontakt na podnikateľa: Penzión Štefan Pekár, Silica 131, tel.: 0905 845 644.

Ideme sa schladiť do ľadnice. Impozantný je vstupný portál – 12 m vysoký a 32 m široký. Vznikol prepadnutím jaskynného stropu. V neďalekej minulosti slúžil ako sklad piva. Prístup k nemu bol lanovou technikou z vrcholu. Nenašli sme tam ani prázdne pivové fľaše. Jeden ľadový stalaktit ešte visel. Po žltej značke sme pokračovali do Gombaseku. Posledný vstup je o 14,30. S odretými ušami sme to stihli. Prehliadka bola krátka, sprievodkyňa už nevládala po celom dni hovoriť. Vraj žije v šťastnom manželstve.

Druhá skupina si urobila výlet do jaskýň Domica a Gombasek. Tvárili sa spokojne. Pramice v Domici sú len reklamným trikom. Ani pri záplavách sa nedá jaskyňa splavovať. Večer sme boli v Rožňave. Mnohí vbehli do kostola na svätú omšu a mnohí po kázni odišli. Kostol je nádherný. Celá Rožňava je pekná. Darmo, voľakedy tu bola bohatá banská oblasť. Večera nebola pre všetkých. Majiteľ nám len oznámil, že namiesto 25 stehien pečených v piecke, dostaneme len 17. Napriek tomu sme spali dobre.

8. 5. 2017 (pondelok)

Slavec – Plešivecká planina – Veľký vrch – Gerlašská skala – Štítnik 23 km

Spoznajúc účastníkov, pre dobro všetkých, som vyhlásil aj kratšiu trasu. Z Kružnej na Veľký vrch a potom spoločnou trasou. Nádherné slnečné počasie. Výstup ako vo všetkých krasových oblastiach ťažký, potom zaujímavá rovina a nakoniec strmý zostup. Veľký vrch bol lúčnatý a na samom konci rovinatý. Okolo kužeľových závrtov viedla naša cesta. Odbočili sme na Gerlašskú skalu. Výhľad z nej je pekný. Mraky sa ponáhľajú za nami. Vietor však fúka oproti a tak mraky prešľapujú na mieste. Dávam 30 minútovú prestávku, čo všetkých prekvapilo. Vraciame sa na modrú značku. Zisťujeme, že k nej pribudlo aj C, čo znamená cestu pre bicykle. Bola pre ne vhodná. Aj Sagan by na nej potreboval pomocné kolieska, aby nespadol. Ale km značených ciest pribúda. Že sú nezjazdné? Zaujíma to niekoho?

Vychádzame pri starom jabloňovom sade. Už vidíme kostol v Štítniku. Dozvedáme sa, že Hela má problémy s nohou. Štyria záchranári idú s ňou do dediny Kružná. Posielame pre nich autobus. V Štítniku kupujeme miestnu pizzeriu. O chvíľu vidíme prichádzať vytrvalostnú skupinu. Na jej čele sú robotické deti a iní energeticky nezničiteľní turisti.

Navštevujeme evanjelický kostol. Je to historický skvost. Potreboval by súrne obnovu. Má smolu, že ešte stojí. Keby sa začal rozpadať, možno sa niečo na opravu nájde. Vodný hrad nie je ohradený vodou, ale plechovým plotom s neprekonateľným zámkom.

Mne sa páčilo. Či sa páčilo aj ostatným, to sa musíte spýtať ich.

Zapísal: Peter.

Fotoalbum.