logo KST Žochár Topoľčany

Haluzická tiesňava

Dátum konania:  21. 10. 2017

Haluzice – Haluzická tiesňava – Zicháčkova Oskoruša – sušiareň ovocia – vrch Roháčová – Zabudišová  (13 km)

Spoločné podujatie lesníkov a turistov prilákalo okolo 200 ľudí. Počasie vhodné na pleť, vlhké, daždivé. Začalo sa s meškaním. Trubač, ktorý mal podujatie zahájiť, asi lapal po vzduchu. Prišiel až po príhovoroch. Pripomenuli sme si Jozefa Dekrét Matejovie, ktorý začal s umelou výsadbou lesa ešte v 18. storočí. Jemu vďačíme za to, že dnes máme zalesnenú krajinu s plochou lesou 44%. Keďže sme boli pri Haluzickej tiesňave, spomenul sa aj profesor Leo Skatula, ktorý po neúspešných pokusoch v rokoch 1912-1913 úspešne spevnil svahy tiesňavy nasadením stromov, popínavých rastlín a vybudovaním prehrádzok. Toto sa udialo v rokoch 1926-27. Od toho času sa tiesňava nezväčšuje a po poslednom vyčistení a opravách v roku 2011 je krásnym miestom hodným k návšteve.

Prvým navštíveným objektom bol neskororománsky opevnený kostolík z 13. storočia. Stoja už len múry. Aj on za svoju záchranu vďačí profesorovi Skatulovi. Inak by sme v Haluzickej tiesňave nachádzali jeho popadané kamene. Blatistá cesta do tiesňavy bola vysypaná štiepkou. Prezieravo sa o to postarali lesníci. Mnohí sme im za to ďakovali. V tiesňave sme dostali doplňujúce informácie o stavbe. Človek pri takýchto príležitostiach dostáva pocit hrdosti k svojim predkom. Trasa bola dobre značená. Nemohli sme netrafiť k Zicháčkovej oskoruši - 350 ročný strom. Mohutné konáre už potrebujú pomoc človeka. Plody oskoruše sú známe pri výrobe alkoholu. Oskoruše majú svoj pôvod južnejšie od nás. Nie je ich u nás veľa, ale vďaka nášmu podnebiu sa dožívajú vyššieho veku.

Ďalšou zastávkou bola jediná pôvodná sušiareň na kopaniciach. Mohli sme okoštovať aj sušené jabĺčka a hrušky. Boli usušené na kosť. Drevo sa do pece vkladalo zvonku. Pôvodne biela stena bola od dymu čierna. Komín vyúsťoval pod krov. V sušiarni boli na sitách poukladané nakrájané jablká. Pri ochutnávaní sme boli sebeckí. Chuť sme skúšali viackrát, aj keď nám bolo jasné, že sú chutné. Neboli sme sami. Prehliadku krásnych stromov, väčšinou solitérov, sme zakončili pri hruške ružovej, ktorá do terajšej krásy rástla 200 rokov. Hmla obklopovala bezlistý strom. Čakali sme, že z nej vybehne strašidelný pes baskervillský. Majiteľ mu asi otvoril dobrú konzervu na peknú srsť, a tak človečinou opovrhol.

Vrchol nášho snaženia bol na Roháčovej - 668 m. Od domácich sme sa dozvedeli, že tu chcú postaviť rozhľadňu. Držíme im palce. Pre nás bol viditeľne dostupný vrchol Veľkej Javoriny a Inovca. Vrátili sme sa do Zabudišovej, kam po nás prišiel autobus. Tešili sme sa na guláš. Trochu sme mali obavu o množstvo, ale ušlo sa všetkým. Bol výborný. Koniec akcie bol v znamení zaslúžených ďakovaní. Tí, ktorí tam boli sa už tešia na budúci ročník tohto podujatia, ktorý bude v Lesníckom skanzene v Čiernom Balogu v tretiu októbrovú sobotu.

Zapísal Peter.

Fotoalbum.