logo KST Žochár Topoľčany

Silvestrovská Skalka

Dátum konania:  31. 12. 2016

Podhradie – Úhrad – Skalka – Záhrada  (10 km)

Keď koniec roka, tak na Mačacej skalke. Prišlo aj pár nových, ktorých asi už neuvidíme. Zastavujeme pri jaskyni Opálená skala. Víta nás pár cencúľov, hĺbka prístupnej časti sa nezväčšila. Fotíme sa na vyhliadke na hrad. Príjemné prekvapenie som zažil v sedle pod Úhradom. Na otázku, kto ide hore, kývla drvivá väčšina. Stojíme na valoch, kde sa písala prahistória. Výhľad z vrcholu pomaly strácame. Prírodu nezastavíš. Stromy začínajú zavadzať výhľadu.

Vraciame sa do sedla a klesáme, aby sme sa v stúpaní predierali okolo skalnej ihly na vrchol. Tu už bolo čulo. Oheň plápolal, ľudský džavot prehlušoval ticho. Obdobie priberania pokračuje. Opekanie, nevyčerpateľné vianočné zásoby sladkostí. Vrava ako v škole cez prestávku. Želania dobrého, lúčenie s priateľmi.

Odchádzame. V Záhrade sme sa spojili s naším inštrumentalistom. Škoda, že nemá partnerov. Miladka mu sekunduje slovom. V autobuse sa spieva, ale je to mdlé. Chýbajú tomu decibely a možno aj odvaha spievať, či neznalosť textu. V Tesároch sa z autobusu pozeráme na Jozefa, ktorý to stihol pešo.

V meste zastávka v mestskom stane na kyselinotvornom punči. Večer sme urobili radosť deťom z Domova sociálnych služieb, keď sme ich vyvetrali na ohňostroji. Bolo ich šesť, z toho jeden vozičkár. Asi sme s ním jazdili rýchlejšie, pretože mu popraskali špice na kolesovom výplete. Koleso malo osmičku, ale do domova sme prišli v poriadku.

Zapísal Peter.

Fotoalbum.