logo KST Žochár Topoľčany

Poniklec na Podhradí

Dátum konania:  23. 03. 2014

Podhradie – Opálená skala – skalné okno pod Úhradom – Holé Brehy – Úhrad – Podhradie  (10 km)

Poniklec na Podhradí
Nedeľnú vychádzku poznamenalo nepriaznivé počasie a náročná túra v predchádzajúci deň. Nakoniec sa počet účastníkov vyšplhal na číslo 3. S dažďom a dáždnikmi sme veselo dorazili k jaskyni Opálená skala (jaskyňa vo Viništi), kde sme zišli až k spodnej plazivke. Tri plné kýble zemi naznačujú, že tu a tam sa v jaskyni ešte kope. Po obúchaní si hláv a o nízky strop sme sa vydriapali von a vydali doľava (smerom na východ) a cca 80 metrov v skalnej stene v asi trojmetrovej výške sa nachádza jaskyňa Samov skok, dlhá je asi 2m. Skala bola mokrá a šmykľavá tak sme boli aspoň pozrieť malé skalné okienko do nej. Nachádza sa z pravej strany – tiež si treba trochu vyliezť po skale, aby ho bolo vidieť.
Vystúpali sme až do do sedla pod Úhradom, cez ktoré vedie aj zelená turistická značka smer Podhradie – Horáreň Janiš. Tu sa nám po niekoľký krát opäť rozpršalo. Po ceste smerom na juh vedie pekná lesná cesta po vrstevnici. Tá po chvíli pretína skalnatý hrebienok z Úhradu. Smerom hore, po asi 50m, sa v ňom sa nachádza ďalšia jaskyňa. Zrejme ide o Jaskyňu pod Úhradom. Množstvo vykopanej zemi taktiež naznačuje, že i tu sa sporadicky zastavajú jaskyniari. Do jaskyne sa dá ísť pozrieť, nás opäť zastavila plazivka na ľavej strane. Jaskyňa má na konci aj maličké jazierko a množstvo lietajúceho hmyzu. Zbehli sme naspäť na cestu a pokračovali po nej ďalej.
K skalnému oknu je treba si zbehnúť dole (max. 100m) k skalným bralám, ktoré je vidieť z cesty. Mokré lístie, schované mokré konáre, korene, popadané stromy dôkladne preverili morálno-vôľové vlastnosti celej údernej skupinky. V silnejúcom daždi sme si pozreli skalné okno o veľkosti asi 2x2m, boli drobné pokusy o prehĺbenie malých jaskyniek. Presunuli sme sa ďalej k ďalšiemu skalnému bralu, na ktorom je zaujímavá jeho mohutnosť a hladké rovné steny.
Za touto druhou skalou sme sa cez vyvrátené stromy predrali hore k rezervácii Holé Brehy. Tu nás privítal rozkvitnutý poniklec spolu so silným vetrom a nepríjemným mrholením.
Nasledovala rýchla občerstvovacia prestávka, kde sme ochutnali „obložené tento“ (pagáče napoly prerezané a s nejakou zeleninou), hlt čajíka magoráčika (jemne prehlúhovaný mätový čaj) a vydali sa hore kopcom znovu na tú cestu, z ktorej sme predtým zišli, k skalnému oknu.
Na ceste sme sa rozlúčili, časť išla hľadať stratené nohavice, ktoré vypadli zo zle zapnutého batoha a časť pokračovala ďalej, aby sa o chvíľu stočili znovu hore a vyšli na Úhrad. Obligátny vietor a mrholenie, nebudem ani spomínať.
Zostúpili sme normálne po modrej značke dolu a prišli tak späť na Podhradie.
Zapísal Peter ml.

Od 11. Holé brehy
Od 11. Holé brehy
Od 11. Holé brehy
Od 11. Holé brehy
Od 11. Holé brehy