logo KST Žochár Topoľčany

Tribeč

Dátum konania:  30. 11. 2013

Krnča – Horňany – lietadlo - Medvedí vrch – Veľký Tribeč – Cincilak – Súlovce  (23 km)

 

Ráno padal mokrý, ťažký sneh. Vyzbrojení do takéhoto počasia sme prišli k autobusu. Zozbieralo sa nás 26. Z Krnče sme nešli cez kameňolom, ale novou ulicou k vodárni a potom striedavo lesom i lúkami. Sekvoju sme prekvapili odzadu. Skryli sme sa pod jej mohutné vetvy. Prišiel nás pozrieť aj strážca novej horárne, ktorú protiprávne postavili na mieste starej. Vymenili sme si úsmevy. Pokračovali sme vedľa Lurdskej jaskyne, ktorú postavili robotníci pri stavbe cesty v roku 1951. Padajúci sneh sa roztápa na prehriatych telách. Pri chate Stáňa máme prestávku, pri ktorej konzumujeme doma pripravené dobroty. Boli sme si pozrieť aj malý pomník, ktorý pripomína pád amerického vojenského lietadla z druhej svetovej vojny. Na pomníček ľudia ukladajú nájdené zvyšky. Aj teraz tam bolo pár plechov, hliníková rúrka. Cestu bez značiek končíme na hrebeni. Teraz budeme poslušne sledovať zelenú farbu. Viditeľnosť žiadna, ale prestalo snežiť. Tešíme sa zo zasnežených stromov. Boríme sa asi v dvojcentimetrovom snehu. Osobne sa mi podarilo preveriť si pevnosť rebier pri pošmyknutí na spadnutom konári. Vydržali, ale kašľať na tento svet, bolí. Na vrchol Tribeča sa s nami predralo aj slnko. Kým my sme tam boli trvalo, slnko si robilo prestávky. Konečne sa roztvorili aj batohy a začali sa ponúkať koláče. Fero ponúkal, čo napiekla Marcela /my muži si vieme privlastniť prácu našich žien/, Mirke neviem kto pomáhal a ja som sa prezentoval sušeným ovocím v čokoláde. Možno toho bolo aj viac, ale moja huba okoštovala tieto výrobky. Cestou dolu sme sa zastavili na Cincilaku. Pomaly chátra, trhliny sa nezacelujú. Nechcelo sa nám vracať späť na modrú značku, nuž sme sa rozhodli, že skončíme v Súlovciach. S klesaním sa zmenšovala snehová pokrývka. Blata pribúdalo. Na asfaltku sme prišli na Gedelove. V minulosti tu boli ovocné sady . Pracovníci lesov toto miesto pekne upravili. Dá sa tu skryť pred dažďom, posedieť i meditovať pri kríži. Pohľad na hodinky nás donútil veľa sa nezdržovať. Spätný pohľad na zasneženú čapicu Tribeča pri zapadajúcom slnku bol pekný. Pri ceste sme stretli dvoch oberačov trniek s dvoma rebríkmi. Budú páliť trnkovicu. Dobre sa predáva. Vraj ½ litra za 50 €. Nám chutili aj trnky v prírodnom stave. Krčmu stihli len niektorí. Autobus všetci.

Zapísal Peter.

Od 37. Tribeč
Od 37. Tribeč
Od 37. Tribeč
Od 37. Tribeč
Od 37. Tribeč
Od 37. Tribeč
Od 37. Tribeč