logo KST Žochár Topoľčany

Tematín

Dátum konania:  09. 11. 2013

Podhradie – Skaliny – Bezovec – Tematín – Lúka – Modrovka  (21 km)

 

Autobusom sa do Podhradia prepravilo 33 účastníkov, na autách 6. V Podhradí sme sa po teplom autobuse vyzliekali. Okolo chát sme po modrej značke prišli pri kríž, kde bol krátky oddych. Pod Skalinami sme prekračovali drôty, ktoré bránia hovädziemu dobytku opustiť určené pastviny. Hmla sa prevaľovala, viditeľnosť len na krátke vzdialenosti. Na vychodenom chodníku kravy vytvorili nebezpečnú nášľapnú zónu. Zrazu sa pred nami vynorili autorky. Mladý hovädzí dobytok oboch pohlaví. Tí v červených vetrovkách sa začali báť. Nebolo treba. Zvierat sa netreba báť. To nie sú politici. Prichádzame do lyžiarskeho strediska na Bezovci. Prekvapuje nás vyhĺbená odizolovaná jama, ktorá bude slúžiť na zasnežovanie. Sľúbili sme si lásku a že sa občerstvíme na chate Šport. Bolo ešte zatvorené. Do jej otvorenia chýbalo 6 minút. Nuž sme vstúpili. Keď nás videla chatárka Táňa, okamžite nás začala organizovať. Museli sme nahlásiť počet pív, kofôl, káv, čajov. Išlo jej to od ruky. Ceny – všetko za jedno euro. Pobudli sme asi hodinu. Nakoniec sme boli pokarhaní, že druhýkrát sa máme nahlásiť vopred. Vychádzame na trávnatý hrebeň. Vietor fúka, pridáva sa dážď, ktorý časom hustne. Bránime sa vhodným oblečením. Ukazuje sa nám aj hrad. Stretáme oproti idúcu omladinu. Sú vyškerení, sem-tam sa hodia o zem. Na hrade sa pracuje. Peňazí majú menej a aj menej urobili. Nás však príjemne prekvapila drevená stavba, kde sa dalo posedieť i pospať. A bola otvorená. Veľmi dobre nám padlo, v suchu si oddýchnuť. Aj sme to hojne využili. Z hradu sme si pozreli cestu, ktorou pôjdeme do Lúky, videli sme aj Sĺňavu. Po odchode z hradu sme sa ešte pozreli na Tematínske skaly, okoštovali sme kalorické bomby. Borovicovým údolím sme sa kľukatili do obce. Vraj borovice chcú nahradiť pôvodnými listnatými stromami. Zastavili sme sa na začiatku dediny, kde do potoka ústí podzemný zdroj, z ktorého sa odoberá voda a predáva sa pod názvom Lucka. Okrem nej sme ochutnali aj plody mišpule, okruhličiek /okrúhle slivky/, jabĺk. V dedine prestavali krčmu na obchod. Aj tak nám ide autobus až z Modrovky. Tam sme našli reštauráciu, kde nejaká skupina oslavovala. Pre nás zostala samostatná časť, ktorú sme mali k dispozícii celú hodinu. Autobus do Piešťan meškal a postupne naberal ďalšie minúty. Vystúpili sme v Banke, bežci utekali zastaviť autobus do Topoľčian. Chýbalo pár sekúnd. Šofér si nevšimol, alebo nechcel, našich mávajúcich bežcov. Monika našla rýchlo riešenie. Zavolala nášmu dvornému šoférovi Bečkovi, ktorý nás nakladal pred večernou šiestou hodinou. V Topoľčanoch sme boli o 18,30.

Zapísal Peter.