Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Malý Dunaj

Dátum konania: 8. 8. 2019

Začalo sa to na schôdzi veľkým záujmom. Objednali sme plavidlá pre 30 vodákov. Postupne sa počet znížil na 13, aby narástol na definitívnych 20. Bus nás vyklopil v Zálesí v novobudovanej lodenici. Zobrali sme si 3 katamarany, 3 dvojky a Miro mal gumáka pre dve osoby. Prehovoriť sa nedal, nuž trp. Dostali sme aj veslá, sudy, vesty. Popárili sme sa do plavidiel. Už pri nástupe na vodu bolo vidieť, že mnohí vodu poznajú len z umývania alebo pitia. Každým záberom sa zlepšovali. Čakali sme na nášho gumáka, ktorý dostal názov Titanik. Na vode vydržal asi tak isto. Miro doň naložil hádam 30 kg nákladu a za člnom ťahal tri sudy. Pri prenášaní lodí na priehrade mal meškanie asi hodinu. Tam sme sa aj rozlúčili a v ten deň sme ho nevideli. Vody v koryte dostatok, teplota vhodná, farba trochu tmavšia. Rieka je bohatá na vodné vtáctvo, vodné cicavce -vydra, bobor, nekonečné množstvo hmyzu. Slnko pálilo. Brehy lemovali súkromné móla, často s tabuľou súkromný pozemok, vstup zakázaný. Pritom rieka nie je súkromná. Odporúčam našim ochranárom, aby splavili Malý Dunaj a porušili rôzne rybárske prístrešky z fólie, linolea a podobných domácich odpadových materiálov. Po trase prvého dňa bol problém s občerstvením. Zastavili sme sa U Pacha. Obsluhujúci mohol mať okolo troch promile. Z čŕt tváre bolo jasné, že dni bez alkoholu nepozná. Mohli sme si tam kúpiť pár pív, dve kofoly. Viac nemal. Asi po 6 km sme dorazili do kempu Ister v Jelke. Vybavenie ako pred piatimi rokmi, ale o tých 5 rokov schátraný. Pribudli tri chatky. Vigvamy boli vybavené špinavými nafukovačkami, sudy pre štyroch také malé, že aj komáre sa chodili otáčať von. Postavili sme si stany. Platili sme za osobu 3,50. Do bufetu zavolali príjemnú pani, ktorá nám predala, čo mohla. Mala utopencov a nakladanú polovicu plesnivca. Inak len nápoje. Ďakujeme aj za ne. Okrem nás tu stanovala aj skupina oteckov so synmi. Oteckovia sa venovali alkoholu a deťom len tak, aby sa nesťažovali mamám po telefóne. Miro prespal niekde cestou. Ráno máme odchod o 8,00. Chceli sme aj raňajky, ale šéf kempu nebol ochotný prísť. Aspoň sme odjedli z našich bohatých zásob. Zastavili sme sa v Jelke na nákupy. Jeme, oddychujeme pri Némethovom vodnom mlyne. Je nám tam dobre. Mlyn navštevujú aj cyklisti. Slnko nemilosrdne praží. Odchádzame s vedomím, že čo nevidieť stojíme na Farme U Paľa. Zvierat viac ako pred rokmi, ale aj neporiadku. Netočili tu farmu, ale Zámenu manželiek a Bez servítky. Teraz by sem asi televízny štáb neprišiel. Kempujeme v Madarászi. Oproti minulým rokom pribudol bazén a stúpla aj cena – 9 € na osobu. Ceny v reštaurácii sú vysoké – káva 2 €, Hamburger takmer 10 €. Zasa bola najlepšia strava z domu. Milanov známy priniesol aspoň 50 chladených pív. Schladili sme sa v bazéne. Prišiel aj Miro s partnerkou. V noci jej prišlo špatne a ráno radšej splav vzdali a odišli domov. Ostatní sme vyrazili klasicky o 8,00. Ďalšou zastávkou bola priehrada. Svaly sme si precvičili pri prenášaní lodí. Ani na jednej priehrade nebol vozík na prenášanie lodí a batožín. Stačí tak málo. Kúsok za priehradou je vodný mlyn v Tomášikove. Je pri ňom aj reštaurácia. Je navštevovaný aj cyklistami a aj osadníkmi, ktorí vystrkujú svoje ohrady až do toku Malého Dunaja. Voda tečie a my pospájaní sa posúvame pomaly ďalej. Máme trochu obavy z pristávania v Jahodnej. Zbytočne. Kemp má nového majiteľa. Sme v ňom prví. Po nás prichádza viacero vodáckych skupín. Jeme a pijeme v reštaurácii. Je málo naplnená. Dozvedáme sa, že patrí miestnemu vládcovi. Vraj sem chodil aj samotný Béla Otompotom. Zoja hrá futbal s Angelikou, Peťom, Kačenou, Martina s dcérou si hádžu deravý tanier, Martina si preťahuje stuhnuté svalstvo, ostatní oddychujú v pokoji. Noc bola zaujímavá. Jedna vodácka skupina sa chcela hlučno baviť aj po pól noci. Aj sa jej to nejakú hodinku darilo. Potom prišli policajti a hlučnosť klesala. Ráno sme odchádzali, keď ostatní ešte leňošili v stanoch. Malý Dunaj je tu široký, lode sa dajú pospájať do jedného plavidla, ponúkali sa posledné zvyšky jediva. Videli sme kačačáreň, ktorá využívala vodu z rieky aj s rybami pre komerčné účely. Zastavili sme sa pred odbočkou do Klátovského ramena. Marta si polebedila v bahne. Oproti na brehu oslavovala skupina ľudí. Asi boli slabo počujúci. Hudbu mali naplno. Tú si mohli pustiť aj doma. Mali sme trochu obavu z tohto úseku. Fúkal vietor a Klátovské rameno sa splavuje v protiprúde. Nakoniec to všetci zvládli. V Topoľníkoch nás už čakali s autom. Naložili sme lode. Autobus prišiel tiež s predstihom. Kto sa chce dozvedieť o flóre a faune Malého Dunaja, môže si prečítať z našej kroniky: http://kst.zochar.sk/kronika/2014/splav-maleho-dunaja.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Malý Dunaj.