Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Dyje, Lednice – Valtice

Dátum konania: 15. 7. 2017

1. deň, sobota, 15. 7. 2017

Trasa: Telč – Štepnice – Mysliboř – Sedlejov – leknové jazierko – Panenská Rozsíčka – prameň Moravskej Dyje – Panenská Rozsíčka – Sedlejov – Třeštice – Doupě – hrad Roštejn – Doupě – Vanúvek – Telč (36 km)

Ráno o siedmej nastupujeme do autobusu a nakladáme bicykle. Je nás 20. Smer historické juhomoravské mesto Telč. Máme nového vodiča. Má starostlivú manželku, na vešiaku mu visí 5 snehobielych vyžehlených košieľ. Pred Telčom v obci Zdenkov máme ešte povinnú šoférsku prestávku. Dojedáme marhuľové gule s makom, kolujú domáce koláče. Ubytovaní sme na dve noci v centre Telču, v turistickej ubytovni po štyroch a piatich na izbách – cena 140 CZK za noc. Sociálne zariadenie je spoločné, ale čisté a voda horúca.

Po čiastočnom vybalení vyrážame na moravskú vrchovinu. Zastavujeme pri rašelinovom jazierku Rosička. Po ďalších kilometroch odbočíme a po lesnej ceste a čiastočne tlačením vpred, prichádzame k prameňu moravskej Dyje. Pekne upravený pútač v tvare stromu s jablkami, so sochou a hrnčekmi na pitie (653 m). V mestečku Třešť je krásne zrenovovaný zámok využívaný ako hotel. Recepčná nám dovolila rýchlo si prezrieť jeho pohostinské priestory. Za zámockým parkom nachádzame obrovský dub – 5 z nás ho oblapilo.

Peknými lesnými cestami prichádzame na hrad Roštejn. Hradnou raritou je 7-boká veža, dá sa ísť hore za poplatok alebo zostať na upravenom nádvorí, posedieť si na mlynskom kameni, občerstviť sa v bistre a čakať, kedy prejde blížiaca sa búrka. Našťastie nás obišla. V Telči povybaľujeme a ideme na večerné fotenie historického centra zapísaného v UNESCO. Po búrke sa schladilo na teplé mikiny.

2. deň, nedeľa, 16. 7. 2017

Trasa: Telč – Vanov – Řásná – Velký pařezitý rybník – U Obrázku – Javořice – U Obrázku – hrad Janštejn – Horní Dubenky – Mrákotín – Plší – Mysletice – Zadní Vydří – Kostelní Vydří – kláštor karmelitánov – Dačice – Bílkov – Malý Pečín – Velký Pečín – Černič – Slaviboř – Myslúvka – Kostelní Myslová – Telč

Ráno po sv. omši na námestí zaparkovalo asi 40 nablýskaných veteránov, posádky vozidiel v dobovom oblečení. Slnkom zaliate námestie bolo s nimi veľmi fotogenické. Sadáme na bicykle a ideme tzv. „Husitskou stezkou“. Chceli sme prejsť okolo Veľkého pařezitého rybníku. Na lúke pred ním sa konajú celoštátne preteky v orientačnom behu všetkých vekových kategórií. Toľko nadšencov behu sme už dlho nevideli. Všetci kempovali - bolo tam asi 500 stanov. Bicykle sme odparkovali a  peši sme si odfotili rybník. Cyklo chodníkmi vedúcimi cez les sme vystúpali k najvyššiemu bodu dňa Javořica (836 m). Na zrúcanine Janštejnu sme desiatovali. Pri ceste míňame kameň s nápisom „Na Žižkovinách 1423“.

V dedine Mrákotín máme obednú prestávku na Kovárne. Obsluha rýchla, jedlo výborné. Majiteľ je veselý chlapík. Trochu ma ešte bolí hrdlo, keď som si pýtala čaj, poslal ma do cukrárne, tu sa vraj pije pivo. V Dačiciach sa zastavíme na námestí. Z kostolnej veže z r. 1592 je pekný výhľad na celé mesto. Keďže vstupné (25 CZK) sa vyberá až na vrchu, platím eurom – žiadny problém. Vo vnútri je výstavka výjavov populárnych rozprávok z celého sveta – zhotovená deťmi z miestnej umeleckej školy. Na námestí je pamätník prvej vyrobenej kocky cukru na svete (r. 1843). Pred ním je táto skutočnosť zapísaná na tabuliach v 12 svetových jazykoch.

Cesta ubieha priam rozprávkovo, všade naokolo rybníky, tie sú v každej malej dedinke. Dva kilometre pred Telčom Dagmar nešťastne padá z bicykla. Voláme záchranku, políciu, medzitým sa poskytuje prvá pomoc. Sanitka odváža zranenú do nemocnice v Jihlave. O dve hodiny máme volať o rezultát. Prišli dopraváci, ale Dagmarin úplne pojazdný bicykel nám odviezť nemôžu (nemajú priestor v aute). Náhodou išiel okolo chlapík, ktorý sa vedel bicyklovať tak s bicyklom došiel až do Telču. Akurát bol Janko v strehu, aby nenaštartoval elektriku a neušiel s ním.

Dagmarin rezultát: zlomená kľúčna kosť, otras mozgu. Na veľké šťastie iba tak. Dagmar ešte vydá telefonicky nevyhnutné pokyny k baleniu jej batožiny (my ráno odchádzame). Pre ňu dovolenka skončila – zostáva 24 hodín v Jihlavskej nemocnici. Poprajeme jej skoré uzdravenie.

3. deň, pondelok, 17. 7. 2017

Trasa: Telč – Radkov – Černíč – Veľký a Malý Pečín – Jemnice – Radotice – Bačkovice – Lubnice – Korolupy – Oslnovice – Vysočany – hrad Cornštejn – predsunutá veža - Lančov – Vranov (62 km)

Ráno naložíme batožinu šoférovi a my vyrážame smer Jemnica. Pred mestom je hrobka miestnych zámockých pánov rodu Pallavicini. Vraj sa báli mŕtvych, tak si hrobku dali postaviť za mesto, aby mali na ňu výhľad. Hrobka, ako aj miestny zámok v Jemnici, sú krásne budovy, ale úplne schátrané. Za hrobkou bivakuje nemecký biker s plnou poľnou – vraj ide z Berlína do Istanbulu. No ešte je len na začiatku.

V maličkom mestečku Jemnica máme obednú pauzu. Za mestom zastavujeme pri jabloni s „Jánskymi jablkami“. To sú tie žlté čo hneď zmäknú. Prichádzame k mostu nad začiatkom priehrady Vranov nad Dyjí. Vody je veľmi málo, pokles od brehov asi 5 metrov. Z mosta vidíme hrad Bítov aj rozhľadňu Rumburak. Tam ešte pôjdeme.

Strmou cestou vystúpime k hradu Cornštejn. Pred hradom sú hry pre deti ale hrajú sa aj naši chlapi. Kúpime si vstupenky a čakáme na ďalší vstup. Čakanie a horúčavu spríjemňuje skupina starších pánov hrajúcich country pesničky a pivo s kofolou. V preklade Corn – znamená hnev – vraj sa hradná pani často hnevala na manželove zálety. V jednej miestnosti je hranatý stĺp. Do neho dala hradná pani zamurovať manželovu milenku. Legenda vraví, že ak sa stĺpu dotkne žena, tak do roka zomrie prípadná mužova milenka. Chcela som si poistiť Janka – upozornili ma však, že nie je môj zákonitý a tým pádom by som zabila sama seba. Prehliadka je pútavá, hrad rozsiahly, v rámci možností pekne rekonštruovaný pomocou drevených lávok a premostení. Z hradu sú nečakané krásne pohľady na meandrujúcu Dyje.

Ešte sa zastavíme v krčme v Lančove. Nie sú pripravení na taký nápor turistov, ale nakoniec sme zasýtení. Ubytovanie máme v centre Vranova v turistickej ubytovni pri futbalovom ihrisku. Všetko je čisté, výborne vybavená kuchyňa. Večer na ihrisku skúšame hrať petang. Zábava výborná. Máme ju aj s obecenstvom, z ihriska nás vyženú až roje štípajúcich mušiek. Cena ubytovania 185 CZK za noc.

P.S. Dagmar musela zaplatiť policajtom pokutu za neprimeranú jazdu bicyklom 200 CZK. Mali šťastie. Spolu so sestričkou z nemocnice ukecali inkasujúceho policajta – pôvodná výška pokuty bola 2000 CZK.

4. deň, utorok, 18. 7. 2017

Trasa: Schweiggers – Sallingstadt – Limbach – Sussenbach – Ottenschlag – cyklochodníkom – Warnungs – Eschenbach – Modlisch – Schwarzenau – Windigsteig – Meires – Vestenpoppen Wohlfarst – Waidhofen an der Thaya – Dobersberg – Hanftal – Waldkirchen an der Thaya – Waldhers – Thures – Karlstein an der Thaya – Eggersdorf – Speisendorf - Raabs an der Thaya (83 km)

Autobus nás vyvezie do Rakúska do mesta Schweiggers. Odtiaľ už ideme po pekných cyklo chodníkoch k prameňu Rakúskej Dyje. Rakúšania ju volajú Thaya – a cyklo chodníky okolo nej Thaya cyklomagistrála. Pri prameni je osadený pekný kameň s nápisom, lavičky aj s koberčekom pod zadok – chybička je akurát v tom, že z prameňa netečie nič. Na obed sa zastavujeme v mestečku Weidhofen an der Thaya. Občerstvujeme sa väčšinou z vlastných zásob. Na námestí je krásna budova radnice. Časť výpravy sa oddeľuje a ide vlastnou trasou do Vranova. My pokračujeme 15 km úsekom rovného cyklo chodníka, ktorý je prerobený z už nefunkčnej železničnej trate. Horúčava nás núti urobiť ešte jednu hodinovú pauzu na nápoje v Waldkirchen an der Thaya.

Odtiaľ už trielime do Raabs an der Thaya. Tu pod hradom je sútok moravskej a rakúskej Dyje. Pri parkovisku je pamätník železnej opony. Po horúcom dni nás odváža autobus do Vranova. Večer vyrážame na prieskum večerného Vranova – „moravského švajčiarska“.

5. deň, streda, 19. 7. 2017

Trasa: Vranov – Claryho kríž – vysutá lávka – Helenin dvor – Chvalatice – rotunda Henrichsruhe – Bítov – hrad Bítov – rozhľadňa Rumburak – Rumburak socha – Bítovská zátoka – okolo hradu Cornštejn - Lančov – Vranov (55 km)

Od rána je horúco. Dnes je plánovaný okruh okolo Vranovskej priehrady. Keďže ubytovanie máme v rokline Dyje, musíme vystúpať prudko hore až ku Claryho krížu. Ten dali postaviť v r. 1831 na pamiatku zosnulého spisovateľa, maliara a humanistu kniežaťa Karla Claryho. Prejdeme cez visutú lávku. Tu vidíme, koľko vody v skutočnosti ubudlo. Po priehrade premáva viacero výletných lodí.

Prichádzame k hradu Bítov. Je v majetku štátu, pekne upravený. Zaujímavosťou je, že na brehoch Vranovskej priehrady sú dva hrady – Cornštejn a Bítov ale vzájomne na ne nie je vidieť. Pokračujeme k rozhľadni Rumburak. Rozhľadňa je súčasťou penziónu, postavená bola v r. 2009, vysoká 30 m, je jediná na Znojemsku. Tu sa občerstvujeme a rozhliadame po okolí. Niektorí využívajú premávajúcu loďku a spod zámku Bítov sa prevezú až k priehradnej stene. Cestou späť znovu stojíme v krčme v Lačnove. Je nás menej, tak sú na nás pripravení.

6. deň, štvrtok, 20. 7. 2017

Trasa: Vranov – pevnostné múzeum – Podmyče A/CZ – Felling – Hardegg – hrad – strážna veža Čižov – Lukov – Příčky – Nový hrádek - Žlebský potok – U pustého rybníku – Nivky rázcestie – Šobes/vinice, u lávky, pod Šobesom – Nad Danížem A/CZ – Horecký kopec, základy kostola, magické kamene - Nad Danížem – Hnanice okraj – Šatov, múzeum, bunker – Havraníky – Popice – Konice – Kraví hora – Znojmo (56 km)

Lúčime sa s Vranovom, nakladáme batožinu. Vyšlapeme k Vranovskému zámku. Dovnútra nejdeme, areál zámku si bolo možné prehliadať individuálne počas troch dní. Cez hraničný prechod Podmyče prechádzame do Rakúska. Zastavujeme pod hradom Hardegg. Ako takmer všetky zahraničné hrady, aj tento je krásne zrekonštruovaný.

Za českými hranicami už prechádzame územím najmenšieho národného parku v Čechách – Podyjí. Zastavujeme sa v Lukove – bývalej hraničnej obci. Je tu jediná zachovaná časť tzv. železnej opony z rokov 1948 – 1989. Smutné svedectvo totality. Pred železnou oponou sú v parčíku osadené rôzne druhy kameňov, na malých plôškach pekne zbrúsené a vyleštené. Peťo nám robí geologickú prednášku. Pani z informačného strediska nám radí ďalšie zaujímavosti v okolí.

Prichádzame pred zrúcaninu Nového hrádku. Slečna sprievodkyňa má veľmi tichý hlások ale veľa informácií – o majiteľoch, o súčasných zvieracích obyvateľoch, o liečivých bylinách… . Na Dyje Pod Novým hrádkom pred 2. sv. vojnou založili skauti osadu Aljaška. Päť členov osady počas vojny zahynulo. Na nádvorí je osadená pamätná tabuľa. Každoročne sa pri nej koná pietna spomienka. Z hradu sú pekné výhľady na meandre Dyje. Vidíme českú aj rakúsku stranu. Raritou hradu je, že ešte v r. 1953 fungovala v jednej z miestností turistická ubytovňa. Vystavená fotografia nám ju pripomína (vstupné 60 CZK).

Obedujeme pri rybníku pri Podmolí, kde na nás zvedavo vykukujú dve vydry. Lesnými cestami prichádzame už do iného kraja – vinohradníckeho. Prechádzame rozsiahle Šobeské vinice. Vďaka svojej polohe na južnom úbočí skalného ostrohu v meandri rieky Dyje majú špecifickú mikroklímu a vína z tejto vinice patria medzi veľmi cenné (vinárstvo ZNOVÍN). Pred lávkou ponad Dyje nás zachytí okraj búrky. Spadlo zopár kvapiek.

Prichádzame na rakúsku stranu. Tu sa nachádza na svahoch kopca Manhartsberg, 275 m od štátnej hranice Svätý Kameň. Podľa miestnej kroniky v r. 1647 sa tu človek chodiaci s pomocou barly napil z prameňa vytekajúceho spod kameňa a zázračne sa uzdravil. Zvesť sa rýchlo rozšírila a v r. 1650 bola na tomto mieste postavená kaplnka „Maria am Stein“.  V r. 1750 sa tu postavil veľký kostol, no už v r. 1785 bol kostol zbúraný, kvôli vlhnutiu múrov. Základy kostola sú vidieť dodnes. Nad nimi je vybudovaná polkruhovitá vyvýšená lávka, s výhľadmi na českú aj rakúsku stranu.

Vraciame sa do českého Šatova. V obci je otvorené múzeum – pechotný zrub vybudovaný v r. 1934-1938. Posádku tvorilo 28 mužov - 14 strážili a 14 odpočívali. Prevádzkyschopný bol až do r. 1999. Prehliadka so sprievodcom mala trvať hodinu, Janko nám predviedol zrýchlenú verziu za 25 minút.

Presúvame so do maľovanej pivnice v Šatove. Pivnica je vykopaná v jemnom pieskovci, dlhá niekoľko desiatok metrov. Pôvodne sa z nej ťažil veľmi jemný piesok, ktorý sa vyvážal aj do Rakúska, Talianska. Rodák z mesta Šatov p. Appeltauer tu vybudoval vínnu pivnicu a takmer celý život tu tvoril kresby na stenách. Celú pivnicu maľoval iba pri sviečkach, počas svetovej vojny navyše prišiel o jednu ruku a tvorba pre neho tak bola oveľa ťažšia. Niektoré kresby boli prerábané  napríklad z dôvodov zmeny politického režimu (vstupné 60 CZK – teplota v pivnici 8 stupňov).

Pred dedinkou Popice sa nám stratil Mišo. Hodinu ho čakáme. Poštípala ho včela do krku, prišla silná reakcia, zastavil, už nás nevidel a následne zle odbočil. Od veľkej horúčavy sme už Znojmo videli dvojmo. Naložili sme bicykle do prívesu, dokúpili potraviny a previezli sme sa do Břeclavi. Zámok a kalváriu v Mikulove fotíme iba z autobusu. V Břeclavi spíme tri noci v stredoškolskom internáte (cena 235 CZK) za noc. Najnáročnejší deň hoci iba 56 km – samé kopce.

7. deň, piatok, 21. 7. 2017

Trasa: Břeclav – Lednice – obelisk – minaret – akvadukt – Lednice – Janúv hrad – Lovecký zámeček – Apollónov chrám – Tri grácie – Svätý Hubert – Dianin Chrám – Valtice – kolonáda – Múzeum železnej opony – Valtice – Břeclav (55 km)

V noci bola búrka, tak sa dobre spalo. Za mestským hradom vchádzame na cyklo chodník cez lužný les. Príjemný chládok si užívame. Prichádzame do Lednicko-Valtického areálu. Rozkladá sa na ploche 283 km2.  V priebehu 18. a 19. storočia sformoval kniežací rod Lichtenštajnovcov miestne bažiny a mokrade do podoby prírodného parku. Prichádzame k minaretu (vstup 50 CZK, vstup so sprievodcom do zdobených sál 200 CZK). Architekt Jozef Hardmuth (vynálezca ceruzky KOH-I- NOR) túto 60 m vysokú stavbu naprojektoval za jedinú noc. Výhľady z minaretu sú veľkolepé.

Pri Lednickom zámku si dáme hodinu rozchod na prezretie zámockého areálu. Postupne prechádzame bicyklami takmer všetky stavby v areáli. Pred Janovým hradom sa fotia Jankovia. Pri Apolónovom chráme Paľo opravuje defekt. Pod Troma gráciami sa fotíme ako grácie my cyklo-grácie. Nasleduje kaplnka sv. Huberta a Randezvous. Vo Valticiach máme obednú pauzu. Oddych v  tieni parku na námestí sa predĺžil o polhodinku. Chlapi pomáhajú skupine Blavákov s opravou bicykla. Boli prekvapení, akú máme výbavu náhradných dielov. Dokonca jeden pán s protézou na nohe sa spýtal, či nemáme náhodou aj náhradnú nohu.

Na kopec ku Kolonáde (vstup 50 CZK), vyšľapú v horúčave iba tí najzdatnejší. Miernym klesaním a rovinkou sa vraciame do Břeclavi. V meste sú pekné kostoly, kaplnka na námestí, múzeum bicyklov, tzv. Žltá škola s 3x postavenou a 2x zbúranou sochou T. G. Masaryka, Lidl, Penny… .

8. deň, sobota, 22. 7. 2017

Trasa: Břeclav – Pohansko, opevnenie, zámoček – sútok Moravy a Dyje – Zámeček Lány – Lanžhot – Moravská Nová Ves – Mikulčice Slovanské hradište – Mikulčice - Hrušky – Břeclav (82 km)

Ráno, ešte v miernom opare odchádzame rovinkou do Pohnanska. Je to rozsiahle veľkomoravské hradisko (celková rozloha až 55 ha) z 9. stor. vybudované medzi ramenami rieky Dyje. Na južnom okraji hradiska je empírový lovecký zámoček  vybudovaný podľa návrhu J. Hardmutha. V blízkosti zámočku bola v r. 2003  rekonštruovaná veľkomoravská polozemnica, kultový objekt a studňa. Rovným cyklo chodníkom prichádzame k sútoku Moravy a Dyje. Posledný kilometer ideme po drevených lávkach obrastených vysokou žihľavou. Sútok je krásny. Vedľa Dyje Rakúsko, uprostred Česko, rieka Morava a Slovensko.

Zastavujeme sa ešte pri zámočku Lány, nie je sprístupnený. Keďže sme prešli iba 33 km a nie je ani obed, pokračujeme do Mikulčíc. V Moravskej Novej Vsi výdatne obedujeme. Tri km za dedinou je najväčšie Slovanské hradisko v Čechách - Mikulčice – národná kultúrna pamiatka. Vo valom opevnenom areáli boli objavené základy veľmožského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko s približne 2 500 hrobmi. Sprievodkyňa je veľmi milá. Väčšia časť prednášky sa našťastie vo veľkej horúčave koná pod strechou – nad odkrytými pozostatkami kostola (vstupné 100 CZK). V areáli hradiska sa pod holým nebom koná retro svadba. Každý účastník má na sebe niečo červené. Po obrade si každý hosť ide kúpiť občerstvenie do bufetu. Unavení z tepla ešte unikáme pred búrkou 30 km do Břeclavi.

9. deň, nedeľa, 23. 7. 2017

Trasa: Břeclav – Hrušky – Moravská Nová Ves – Mikulčice – Lužice – Hodonín – Kopčany – Holíč (45 km)

Kompletne zbalení zamávame autobusu. Krásnou rovinatou cyklotrasou popri Morave prichádzame až do cisárskeho žrebčína v Kopčanoch. Prenajímateľ areálu dokosil a previedol nás zaujímavou históriou aj súčasnosťou areálu. V Žrebčíne zriadil aj pekné historické múzeum, zaviedol nás aj do priestorov zrekonštruovaného kaštieľa, ktorý slúži obci na rôzne spoločenské akcie. Za dedinou v slnečnicovom poli už vidíme kostol sv. Margity Antiochijskej (najstarší kostol na Slovensku z 9. stor.).

Za chrbtom máme búrku, pridávame. Stojíme až v Holíči pri mestskom zámku s bastiónovým opevnením a vodnou priekopou. Zvonku vyzerá dosť zanedbane. Ešte vybehneme pozrieť na jediný veterný mlyn na Slovensku. Cestou z neho nás prekvapia odlesky zlatých vežičiek práve novo stavaného pravoslávneho chrámu.

Zapísala Edita.

Fotografie z podujatia Dyje, Lednice – Valtice.