logo KST Žochár Topoľčany

Mačacia skalka

Dátum konania:  31. 12. 2011

Podhradie – sedlo Úhrad – Mačacia skalka – Záhrady  (10 km)

Vo Velehrade sa ulica, na ktorej je cintorín, volá Poslední. My sme neboli na poslednej túre, ale na ostatnej. Zišlo sa nás 24. Cestovné presne za 1 €. Šofér nemusel vydávať drobné. Na Podhradí nás okrem snehu nevítal nikto. Sem-tam sme stáli za pozornosť len psom. Snehu na zjazdovke málo na lyžovanie. Zastavili sme sa aj pri jaskyni Opálená skala. Tu sa prejavil Maroš, málo vyťažený turista, svojím hudobným talentom. Zahral na píšťalke lepšie ako prezident na fujare. Potom vytiahol drumbľu a zanôtil aj na nej. Hral asi dobre, lebo z jaskyne nič nevybehlo. Pred sedlom Úhrad stretáme zblúdilú skupinku turistov z Chlebian. Chceli ísť na Panskú javorinu, ale nabrali nesprávny smer. Pokračujú s nami. Na Skalku prichádzame okolo skalnej ihly. Trhlina sa zväčšuje, ale hádam ešte nejaký rok vydrží. Na vrchole už horí ohník. Tentokrát ho založil Maroš D. Veľmi mu zato ďakujeme. Mohli sme hneď pristúpiť k opekaniu. Dokonca na palici čakala opečená klobása. Dostal ju Janko z DSS. Zvítali sme sa s Jacovčanmi, prišli Bojňanci a ako tradične poslední turisti z Tesár. Takto sa Marošovi takticky darí uchrániť varené víno len pre svojich. Keď my odchádzame na autobus, víno je ešte studené. Na vrchole hrala prím tentoraz ústna harmonika. Krásnou zasneženou krajinou sme prišli do Záhrad. Niektorí sa pustili pešo do Závady, ale zdravé jadro vydržalo a počkalo si na autobus. So šoférom sme sa dohodli, že nemusíme v Závade vystupovať. Linkový autobus sa zmenil na výletný. Harmonika hralo, niektorí spievali nahlas, všetci v duchu. Slnko cez neumyté okná autobusu príjemne hrialo. Vozili sme sa dlho. Boli sme pozrieť aj Tesáre. V Topoľčanoch sme sa trochu poolizovali, zapriali si samé dobrá a v nádeji, že to bolo úprimné, sme sa rozišli. Zapísal Peter.