Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).

Trenčianske Teplice (túry, kúpanie, procedúry)

Začiatok podujatia: 14. 10. 2026
Koniec podujatia: 18. 10. 2026

Termín sme zmenili o mesiac skôr. 17. november už neoslavujeme. Počasie bývalo sychravé, oblačné. Polovica októbra sa osvedčila. Prišlo nás 33. V penzióne Anna všetko po starom. Vírivka, tri sauny, masérka, milá obsluha v jedálni.

Prvý deň sme šli busom do Omšenia a odtiaľ cez Omšenskú babu do Trenčianskych Teplíc. Počasie bolo pod mrakom, ale viditeľnosť celkom dobrá. Prekvapil nás travertínový vodopád pod kopcom. Tiekol. Pozreli sme si  aj cieľ zajtrajšieho dňa – Baské. Cestou do mesta sme sa zastavili pri pomníku amerických vojakov. Je tam len tabuľa, ostatné sa asi opravuje. Cez park, okolo chutných lákadiel sme prišli na ubytovňu. Milan pripravil spoločnú účasť v tureckých kúpeľoch Hammam, ostatní  mäkli v teplej vode a v saunách. Večer bola oslava. Vladovi sa podarilo dožiť 60 rokov. Blahoželáme. Odniesli si to žalúdky.

V piatok sme sa vybrali na Baské. Zasa sme šli z Omšenia po červenej miestnej značke. Počasie bolo katalógové, chladné. Ráno dokonca mrzlo. Výhľady ďaleké, jasné. Prvou vyhliadkou sa naše utrpenie zmiernilo. Medveď nemal šancu. Od našich rečí utekal ďaleko. Zastavili sme sa na lúke pred chatou. A potom už len vrcholový areál. Chata bola zatvorená, ale nás najviac zaujalo stavenisko rozhľadne. Mohutnosťou pripomínalo odpaľovacie rampy rakiet. Rozhľadňa má byť vysoká 39 m a bude z dreva. Mala byť ukončená do konca roku 26, ale nepodarí sa to. Dúfame, že pri našej budúcoročnej návšteva sa z nej už budeme pozerať. Samoobslužný bufet fungoval. Bolo tam príjemne, ani sa nám nechcelo odísť. Vracali sme sa po modrej značke, ale odbočili sme ešte na vyhliadku.Večer oslavoval 40 rokov Janko. Dostal peknú a chutnú tortu a hromadu drobných darčekov od turistov, z ktorých mal určite radosť. 

V sobotu sme sa vybrali busom do Dolnej Poruby. Fotili sme sa hneď pri kostole, kde je umiestnená socha od sochára Petra Mészároša, ktorý je aj autorom nášho symbolického cintorína v pohorí Tribeč. Krížová cesta je dlhá, strmá, dosť náročná. Na niektorých úsekoch sú natiahnuté aj laná pre prípad zlého počasia. V sedle je prístrešok slúžiaci na slávenie svätej omše. Odtiaľto sme videli aj náš dnešný cieľ – Slopský vrch. Záverečné stúpanie je prudké a potom aj cesta po hrebeni na Trojkráľový vrch má strmé klesania a stúpania. Ale je pekná, chodník nie je značený, ale je vychodený.

V nedeľu sme mali už len krátky výstup k Jeleňovi. Nešli sme k nemu najkratšou cestou. Nepýtajte sa ma prečo. Najprv sme sa zastavili na Grófovci. Prečítali sme si povesť o grófovi a dedovi. A teraz sme klesli k jeleňovi z OSB dosky. Je to neúcta k mestu aj jeleňovi. Do mesta sme sa vrátili okolo Zelenej žaby a niekdajšej pýchy – penziónu Baračka. V parku sa ešte mladšie dievčence fotili v ráme Trenčianskych kúpeľov. Rozišli sme sa do reštaurácií, naplnili svoje žalúdky a pobrali sa domov. Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Trenčianske Teplice (túry, kúpanie, procedúry).