Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).
Dátum konania: 6. 4. 2026
Nátierkový pondelok, Klížske Hradište – Malá Suchá – Vrchhora – Michalov vrch – Klížske Hradište 14 km
Pôvodne to mal byť detoxikačný deň. Za tie roky sa z neho stal futrovací deň. Prišlo 59 turistov a priniesli 24 druhov nátierok, k tomu klobásy, zeleninu, zákusky, rôzne upravený chlieb a pečivo.
Príjazd do Klížskeho Hradišťa vypadal ako vylodenie v Normandii. Autami sme obsadili všetky parkovacie miesta. Chceli sme sa zastaviť u Ondra a masívne vykonať oblievací manéver. Mal šťastie. Nebol doma. Nikto nám neotvoril. Po asfaltke sme sa vliekli. Ľudia sa rozprávali, cítili sa dobre. Z upravenej cesty sme odbočili na Malú Suchú. Trochu sme klesli ku krmovisku. Potom miernym stúpaním na vrchol. Je pekný, Je na ňom veľa popadaných stromov porastených machom. Kúsok za vrcholom je borovicový raj. Odtiaľ je vidieť na Veľkú Suchú, Kruh. Od začiatku túry bol vyhlásený pôst. Jesť bolo povolené len na Vrchhore. Hlad už úradoval. Samotní turisti nás poháňali do kroku. Na Vrchhoru sme nešli najľahšou cestou. Peťo nám to sťažil krátkym, ale výživným, stúpaním. Vyšli sme priamo pri zrúcanine klasicistického kostola a barokovej kaplnky. Prístrešok pri nich bol takmer prázdny. Ledva nám stačil. Rozložili sme sa a vyše hodiny sme sa hostili. Všetky nátierky boli robené z lásky a tak, aby chutili ostatným. Ešte pred túrou bolo povedané, že kto to s jedením preženie, musí vystúpiť na Michalov vrch. Na ňom nás bolo asi 20. Zbytok sa k prejedeniu nepriznal. Bolo slnečno, veterno a hlavne dobre. Z týchto troch hodnotení je najdôležitejšie to tretie. To hovorí o tom, že podujatie splnilo svoj cieľ. V Hradišti sme sme si ešte pozreli románsky kostolík a pristavili sme sa aj pri hrobe Ladislava Ťažkého, ktorý sa tu nechal pochovať. Zapísal Peter.