Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).
Dátum konania: 8. 8. 2026
Šterusy – Malá – Veľká pec – Orlie skaly – Šterusy, kostolík sv. Michala Archanjela v Lančári
15 km/400 m
Ľudia sú zmorení teplom. Niektorí ušli na sever. Prišlo nás 10 a na prevoz sme použili dve autá. Zaparkovali sme v Šterusoch. Prvá zlá správa bola, že krčmu otvárajú až o 15,00. Dedina pekne upravená. V extraviláne vysadených viacej alejí. Asi sa už poučili. Zo začiatku ideme po slnku, ale po vodárni sa schováme do jarku a v tieni s častým poryvom vetra sa cítime dobre. Ideme po ceste bez značenia. Že sme na Slovensku sme zistili , keď sme narazili na plot s uzamknutou bránou. Nejaký svedomitý šofér autobusu si za poctivo zarobené peniaze kúpil obrovský pozemok, celý ho ohradil. Je zaujímavé, že si vždy ohradia aj cestu. Turisti sa tak dostávajú na šikmú plochu, pretože kopírujú plot, ktorý sa zváža k ohradenej ceste. Ďakujeme poctivo pracujúcemu zbohatlíkovi a aj tým, ktorí mu to dovolili. Malá pec sa páčila a pozreli sme si aj ešte menšie okno. Nepáčil sa nám bivakovací priestor z guľatiny a modrej fólie. Veľká pec je hlboká až 15 m. Bolo tam príjemne chladno. Zastavili sme sa aj pri hrobe mladého chlapca Alberta Wattenwyla. Na Orlích skalách dobre prefukovalo, výhľady pekné. Rozhodli sme sa, že sa vrátime do Šterús k autám a na nich pôjdeme potom do Lančáru ku kostolíku. Vyhli sme sa tak trojkilometrovému pochodu po slnku. Správca fary je na dovolenke, kostolík sme nevideli zvnútra. Kostolík je pekne opravený, aj vstupná veža. Bodku za výletom sme dali vo Vŕbovom v pohostinstve a v zmrzlinovom stánku. Zapísal Peter.