Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).
Dátum konania: 7. 11. 2026
Jedľové Kostoľany – Drieňová – jaskyne Kamenec a Kemenec – lazy Drienky – obrovská lavička – kameňolom – Dvojkríž – Jedľové Kostoľany 17 km
Bál som sa, či sa na takúto, relatívne nezaujímavú trasu, prihlási dostatok záujemcov. Nakoniec bol vypredaný autobus. Počasie bolo nádherné. Ráno mráz, neskôr príjemných 13 stupňov. Prvou zastávkou bola rozhľadňa na Drieňovej. Výhľady z nej pekné, Tribeč, Hrušov, dedina. Bodaj by nebola, keď sme sa dozvedeli, že na ňu prispela vláda s predsedom. Takéto rozhľadne sú aj pri Ozorovciach, Čeľadiciach, v Obyciach a asi aj v iných spriaznených obciach. Ďakujeme pán predseda, že ste naše peniaze použili na dobro nás všetkých. Zastavili sme sa pri kríži s nápisom „Bože, ochraňuj turistov“. Presne taký je aj na Marháte pri rozhľadni. Má rovnakého autora - pána farára Laktiša, ktorý pôsobil aj v Nitrianskej Blatnici. Jaskyne v Lovasovskom štále sme našli obe. Neuchvátili nás svojou krásou a či mohutnosťou. Ale potešili. Doteraz sme sa len šuchtali. Futrovacia zastávka pri obrovskom posedení. Ideme uličkami dediny. Je pekná. Zostalo veľa stavaní, ktoré pripomínajú históriu. Sfarbené lístie, kľukaté uličky. Na dedinské oddychové miesto prichádzame poslední. Keď domáci zbadali blížiacu sa masu, radšej odišli. Celý areál je náš. Sú z neho pekné výhľady na dedinu. Páli sa tu aj vatra. Jej žiaru zachytila aj vesmírna stanica. Poniže sa rozdeľujeme na dve skupiny. Tí, čo chcú vidieť Živánsku vežu, sa odpájajú. Ostatní si prezerajú jazierko v bývalom kameňolome, nad ktorým stoja tri kríže. Viac o histórii lomu nám povedal majiteľ, ktorý celý areál vlastní a chová tam ryby. Pôvodne tam bol kopec, na ktorý viedla krížová cesta. Pri stavbe Mochoviec sa rozhodlo, že práve tento kameň je najlepší a tak takmer celý kopec zmizol. Prechádzame okolo krčmy a na prekvapenie sa nikto neodpojil. Pokračujeme na kopec s dvojkrížom. Ideme po vykosených lúkach, slnko svieti do očí. Robíme miesto pre autá, ktoré idú nevieme kam. Z vrcholu je opäť pekný výhľad na dedinu a celé okolie. V krčme sa dalo aj najesť, ale museli ste byť rýchli. Guláš sa rýchlo zjedol. Ostala huspenina. Nápoje boli nesmierne lacné. Miesta na sedenie bolo dosť, aj keď prišlo 50 neočakávaných hostí. Lokalita je krásna a umocnilo ju aj pekné počasie. Určite sa sem oplatí prísť. Zapísal Peter.