Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Jánošíkove diery

Dátum konania: 21. 2. 2026

Konečne bol zaplnený autobus. Prišlo 49 osôb a prišlo by aj viac, keby sa zmestili. Vystúpili sme v Bielom Potoku na parkovisku. Všade bol ľad. Mačky sme si nasadili až pri začiatku modrej značky. Piati sa rozhodli, že pôjdu na Malý Rozsutec. Vrcholový výstup na vrchol bol takmer bez snehu. Bolo to bezpečné. Ostatní sa pustili pomalou chôdzou Dolnými dierami. Fotoaparáty cvakali. Teploty boli mínusové. Pri odbočke na Nové diery sme stretli otca s dieťaťom na rukách a bez mačiek na nohách. Vracal sa z Nových dier. Pre množstvo vody nepokračoval. Mal šťastie. Ale bol to pokus o vraždu svojho dieťaťa. Vodopády mali dostatok vody, ale ľadu mohlo byť viac. Všetci sme sa stretli na Vrchpodžiari a spoločne sme odišli na Horné diery. Ľudí veľa nebolo, teda okrem nás. Postupovali sme rozvážne, vnímali sme krásu a pokoj miesta. Chodiť v mačkách po kovových rebríkov nebolo práve najpríjemnejšie. Stálo to však za to. Pod Pálenicou nás niektorí opustili. Väčšina sa prehnala ešte hornou časťou dier. Pod Tanečnicou si viacerí mysleli, že tu sa otáčame. V skutočnosti sme tak urobili až v Sedle Medzirozsutce. Vrchol Malého Rozsutca bol v oblakoch a začalo aj snežiť. Zažili sme krásnu zimu. Vracali sme sa po zelenej značke, aby sme nezdržovali stúpajúcich roklinou hore. Dosť ľudí bolo v roklinách bez mačiek. Veď to zvládnu aj bez nich. Mnohí určite áno. Stačí trochu nešťastia a následky sú katastrofálne. To pochopia až neskôr. V Štefanovej sme obsadili penzión Stárek. Obsluha bola príjemná, snažili sa a väčšine aj chutilo. Výborné koláče sme dojedali ešte aj cestou späť. Jánošíkove diery sú asi krajšie v zime. Riziko zranenia a pádu je väčšie. Ak však máte dobrú výbavu, toto nebezpečenstvo eliminujete. Nepodceňujte riziká. Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Jánošíkove diery.