Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Vŕbové – Čachtice

Dátum konania: 22. 3. 2025

Po desiatich rokoch sme sa vrátili na miesto činu. Záujem bol opäť veľký. Na túre nás bolo 66. Stretli sme sa v synagóge aj s cibuľovým chlebom. Ďakovali sme, že je síce v zlom stave, ale je zachránená. Teraz ju vlastní mesto. Sprievodca nám povedal stručnú históriu, zodpovedal aj otázky. Je zaujímavé, že keď si židia odniesli inventár, o budovu nemajú záujem. Nemá pre nich žiadnu hodnotu. Pozreli sme si aj Beňovského kúriu, kde je napísané, že sa tam narodil Móric, ale on sa narodil na mieste dnešného sídliska. Vypočuli sme si životný príbeh najväčšieho cestovateľa a spisovateľa Mórica. Za 40 rokov života toho prežil veľa zaujímavého. Charakterom bol však úbožiak. Je zaujímavé, že v našej histórii oslavujeme bezcharakterných ľudí: Jánošík, Beňovský. Zdá sa, že i v dnešnej dobe máme takých. A veľa. Najšikmejšiu vežu na Slovensku sme si mohli pozrieť aj zvnútra.

Zaujímavé Vrbové sme opustili v autobuse. Zo Šípkového sme pochodovali ako partizáni na Prašivú. Chodník je výborne značený. Z Ošmeku sa stáva, ani nie chatová osada, ale vilová štvrť. Príroda sa prebúdza. Poniklec sme nevideli, ale prvosienok bolo viac. Bolo slnečno so silným vetrom. Ten sa ukázal hlavne na Veľkom Plešivci. Pekný kopec s dobrými výhľadmi. Vietor nám z oblečenia vyfúkal nasadaný prach. Viacerí vychladli na chladničkovú teplotu. Nečudo, že sa ponáhľali ďalej. Dobre vychodený chodníček nás doviedol k Čachtickému hradu. Konajú sa tu práve hradné slávnosti so zameraním na bosorky. Naše si pre istotu svoje dopravné prostriedky nechali doma. A urobili dobre. Mučiace prostriedky zostali neobsadené.

Na hrade sa dá občerstviť. Kávičkári hovorili, že káva je ešte z čias Móricových ciest. Cesta dole bola príjemná. Chodil aj vláčik, ale na hrade nebol cestovný poriadok a tak chodil takmer prázdny. V Čachticiach si niektorí nepochutili na bio pive.

Zapísal Peter st.