Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Veľký Lopeník, Zábudišová

Dátum konania: 12. 4. 2025

Prišlo nás 35. Škoda, že sa viacerí ospravedlnili. Odchod bol skorý. Už o 6,00 sme sedeli v autobuse. Pokiaľ ešte osadenstvo nezaspalo, dostalo informácie o trase i o budhizme. Vraj to bola na ráno ťažká téma. Viezla sa s nami aj Ester, oslavujúca meniny. Od nás nedostala nič, ale my sme si pochutili na jej moravských koláčoch. Nebola jediná, kto si pri pečení spomenul na kamarátov. Na hraniciach stáli policajti. Kontrolovalôi slintačku a krívačku. Slintačku sme zahnali už spomínanými koláčmi. Keby nás vyhnali z autobusu, krívačku by určite odhalili.

Autobus nás dopravil až na parkovisko lyžiarskeho areálu Mikulčin vrch. Chata Jana víta ubytovaných drevenými sochami zvierat a rozprávkových postáv. Hraničné kamene nás upozorňujú, že čo nevidieť budeme na najvyššom bode našej cesty. Rozhľadňa je statná, pod ňou veľa lavičiek a veľa záchodov. Trochu sme pookriali a spustili sa dolu do Novej Bošáce. Tam sme boli zhrození správou, že krčma bude otvorená až poobede. Prepadli sme teda potraviny. Nás už čakal pán, ktorý mal 48 rokov, ale vypadal na 70. Bol veľmi dobrosrdečný. Ponúkal jabĺčkovicu. My sme mu na oplátku ponúkli z našich zákuskov. Chutili mu. Dokonca si bol vypýtať dupľu.

Odbočujeme k budhistom. Cesta je to pekná. Kraj sa skladá z lazov a kopcov. Konečne vidíme stupu aj modlitebňu. Nie je tu žiaden exemplár budhistu. Je tu ale veľmi pekne. Dá sa tu posedieť. Miesto nie je vybrané náhodne. Vraj práve na tomto mieste sa koncentruje energia. Podobné reči sme počúvali aj v Maďarsku pri Dobogoko. Tam to potvrdil aj dalajláma. Lesom prechádzame do Zabudišovej. Sú to rozsiahle lazy. Obývajú ich väčšinou chalupári. Zastavujeme sa pri strome roka 2017. Je to jabloň, značne zostarnutá a už chátrajúca. O rok neskôr sa umiestnila v Európe na 6. mieste. Cestou stretáme miestneho zanieteného značkára. Bol na Extrémnej krížovej ceste, organizuje diaľkový pochod okolo Bošáckej doliny. Nahováral nás na 52 km trasu. Asi na nás dobre nevidel. Inak by nám ponúkol maximálne 19 km trasu. Nechcel nás len tak pustiť. Ponúkal alkohol. To sme ešte nevedeli, že má aj brata, ktorý sa na nás nalepil bošáckej krčme. Medzitým sme si ešte pozreli sušiareň ovocia a zastavili sme sa aj pri druhom strome roka a to Zicháčkovej oskoruši. Tiež má svoje roky, ale vyzerá dobre. Dala by sa porovnať so Zdenou Studénkovou.

V Zemianskom Podhradí zatvorili aj druhú krčmu. Neostalo nám nič iné, len si zavolať autobus a ním sa presunúť do Bošáce. Tu sme si uhasili smäd a spokojní sme odišli domov.

Zapísal Peter st.