Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).

Trenčianske Teplice (túry, kúpanie, procedúry)

Začiatok podujatia: 13. 11. 2025
Koniec podujatia: 17. 11. 2025

Trenčianske Teplice

Trenčianske Teplice si nás získali svojím pekným okolím, ale hlavne dobrým servisom v penzióne Anna. Tento rok nám konsolidácia zobrala voľno 17.11. a tak časť účastníkov sa zúčastnila len cez víkend.

Butkov, IBOvka

Autami sme prišli na parkovisko v Horných Ladciach. Prístupová cesta k Bráne rodiny sa zlepšila. Pribudlo aj zábradlie v strmých úsekoch. Okolie Detvianskeho kríža je už pekne porastené. Pri vstupe do areálu nás prekvapila pani, ktorá handrou utierala prach z vystavených diel. Krížová cesta je pekná, okolie zarastá vysadenými kríkmi. Počasie sa trochu vylepšuje a ukazuje sa aj slniečko. V sanktuáriu pribudla socha Krista Kráľa. Pochádza z dielne sochára Petra Mészároša, ktorého diela stretávame prírode pomerne často. Zdržali sme sa tu asi hodinu. Hmla neustúpila, ale na druhej strane vznikli pekné zábery. Autami sme sa presunuli do Horného Orechového. Pri odbočovaní z Hrabovky sme trochu zazmätkovali. Videli nás aj policajti merajúci rýchlosť. Budeme čakať, či sme ich zaujali. Bufet bol otvorený a predavačka sa na nás tešila. K rozhľadni sme prišli asfaltovou cestou. Slúži aj ako protipožiarna veža. Sú na nej kamery. Na vrchole je možné aj prespať, ale musíte sa najskôr prihlásiť. Bufetárka sa konečne dočkala. Dali sme si polievky a niektorí aj nekonečné klobásky. Večer sa boli kúpania chtiví namočiť v tureckých kúpeľoch Hammam.

Kubrá – Nad Kubrianskou dolinou – Opatovská dolina – Nad Opatovskou dolinou – Pod Čvirigovcom - Trenčianske Teplice 12 km po zablúdení, inak 10 km

Autobusom sme sa priviezli na zastávku Trenčín, Na kameni. Asfaltkou sme prišli do Kubrej. Tu sa červená značka pri kostole zatočila poza záhrady. Pri Kubranskej kyselke sa varil guláš. Celý proces bol len na začiatku. Nezdržujeme sa. Akoby sme vedeli, že asi polovica z nás zablúdi. Rozhovory boli také zaujímavé, napínavé, že sme boli zvedení na neznačenú trasu. Tí, čo neohovárali, nás počkali v Opatovskej doline. Symbolický cintorín sme si neboli ani pozrieť. Seansu tam mali zombíci. Žijeme v dobe, kedy menšina vládne väčšine. Nechali sme ich v pokoji. A čo to zombíci vlastne sú?

Podle vyjádření vyznavačů voodoo (hlavně z Haiti a z jihu USA) kněží: hougan, mambo nebo bokor mohou zabít člověka a několik dní po jeho pohřbu jej znovu navrátit k životu. Ve skutečnosti to však není živý člověk, ale jen jeho tělo, obývané jedním z duchů smrti Guédé. Taková živá mrtvola, bez vlastní vůle, (na Haiti také nazývaná cadavre – mrtvola) je používána k různým pracím na poli a v hospodářství. Jestliže zombie požije sůl nebo něco slaného, uvědomí si, že vlastně nežije a vrací se na hřbitov, kde se zahrabe zpátky do svého hrobu. Víra v zombie je na Haiti všeobecně rozšířená. Aby se z mrtvého nestala zombie, probodává se kůlem nebo se jim usekávají ruce a nohy. Rodina pak po pohřbu několik dní hlídá hrob. Existuje mnoho nepotvrzených teorií týkajících se zombie; podle jedné z nich jsou to lidé, které kněží omámili narkotiky nebo jedy (např. atropinem, hyosciaminem, tetrodotoxinem).

Toľko kultúrna vložka. Na penzión sme prišli včas a tak bolo v bazéne a v saunách tesno. Majiteľ penziónu nám opäť pripravil posedenie pri víne. Žiaľ, zo zdravotných dôvodov sa nemohol zúčastniť. Vína bolo dosť. Našli sa medzi nami bojovníci, ktorí ho porazili. Na druhý deň bolo na nich vidieť, ako ich to veľmi vyčerpalo.

Dolná Poruba – Sedlo Košariská - Židov vŕštek  878 m– Homôlka – Dolná Poruba 11 km

Pršalo v noci, pršalo ráno. Na túru nás odišlo len 15. Opäť sme išli autobusom. Zo začiatku mrholilo a to časom prestalo. Bolo šmykľavo. V hmle sme sa štverali stále do kopca. Na Židovom vŕšteku sme boli radi, že sme videli seba samých. Tešili sme sa na bufet v sedle Homôlka. Neprávom. Za rok našej neúčasti sa nič nezmenilo. Na jedenie boli dve polievky, káva bola. Zostali sme tam asi hodinu. Konečne sme zjedli naše zásoby, ktoré sme nosili už viac dní v batohu. V Dolnej Porube sme prišli ku kostolu. Je pri ňom nová socha Panny Márie s areálom od, už spomínaného, sochára Petra Mészároša. Pri kostole, ako v správnej dedine, bola aj krčma. Tam chlapi po svätej omši, alebo aj počas nej, preberali kňazovu kázeň. Táto sa volala Furmanský dvor. Bola priestranná, útulná, bolo tam teplo, sucho a hlavne tam sedel náš šofér.

Posledný deň sme neurobili nič. Pršalo v noci, ráno a počas dňa. Niektorí ešte mali procedúry. Termín okolo 17. novembra sme si vybrali kvôli voľnu. To nám terajšia vláda vzala. Uvažujeme o inom termíne. Jednoznačný návrh bol v polovici októbra. Možno by sme videli miesta, na ktorých sme už boli, ale pre zlé počasie nevieme, ako vypadajú. Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Trenčianske Teplice (túry, kúpanie, procedúry).