Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Sitno

Dátum konania: 22. 2. 2025

Prišlo nás 38 do 41 miestneho autobusu. A to sme niektorým oznámili, že autobus je plný. Počasie bolo vynikajúce. Mrazivé, slnečné. Malú zápletku nám urobila šoférova navigácia. Išli sme zo Žarnovice cez Novú Baňu. Vystúpili sme pri zamrznutom Vindšachtskom tajchu. Stretli sme aj mladých turistov, ktorí nám povedali, že idú na Paulínyho memoriál. Pán Paulíny bol dlhé roky vedúci turistických oddielov v okolí Levíc. Chceli sme sa čím skôr napojiť na Stankayský vodovod. Pozemky okolo boli oplotené. Zišli sme až k Evičkinmu tajchu a odtiaľ po červenej značke. Z nej sme neskôr odbočili na našu plánovanú trasu. Videli sme vstup i výstup II. vodnej štôlne. Vo vnútri bolo príjemne teplo, zastavili sme sa aj pri vodnej štôlni Pinkberg. v sedle Krížna sme si pozreli rozdeľovník vody. Cesta na Tatársku lúku bola zaľadnená, ale po okrajoch sa dalo bezpečne prejsť. Slnkom zaliata Tatárska lúka nás usadila. Pri peknom výhľade na Sitno nám aj chutilo. Všetci sme obišli kopec a zastavili sme sa na sitnianskom hrade. Sme vekovo starší, ale stále sú medzi nami neskrotné modelky. Na vrchol Sitna sme šli dvoma cestami. Po asfaltke a aj trochu náročnejšie, cez Elovu štrbinu. Je tam krátky strmý zostup, ale potom je to už bezpečná cesta popod strmé bralá. Na chate nebol nikto. Kapustnica zostala z memoriálu. Dokonca aj kávu si pochvaľovali. Obsluha bola rýchla. Ďakujeme, že chata je otvorená. Fotili sme sa pri pamätníku značkárov. Obávali sme sa cesty od studničky dolu. Na ceste nebol ľad. Boli sme aj pri Počúvadlianskom jazere. Korčuliari si tu užívali. Už sme si mysleli, že adrenalínu je dosť. Nebolo. Opäť sme zablúdili. Šofér nemal svoj deň. Museli sme naň nasadiť kontrolu. Príchod do Topoľčian bol napínavý. Mali sme dvoch turistov, ktorí chceli chytiť vlak o 17,15. Bolo to o chlp, ale stihli to.

Zapísal Peter st.