Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).

Pannonhalma-Zirc-Tatabánya

Dátum konania: 5. 7. 2025

5.-12.7.2025  Zirc - Tatabánya

Akcie sa zúčastnilo 20 cyklistov. Na prepravu bicyklov sme mali dodávku, ľudia šli na autách. V Komárne sme si upresnili trasu. Dve autá aj tak išli inak a to priamo do Zircu. My sme sa zastavili v Nyule. Hneď pri kostole sme zaparkovali v chládku. Je tu námestie plné pomníkov. Maďarsko je asi krajina s najviac pomníkmi na obyvateľa. Pri Trianonskom sme sa dozvedeli, že vznikom Československa prišli Maďari o 1,1 milióna maďarských občanov. Videli sme aj pomník invázie sovietskych vojsk v roku 1956. Samozrejme nemohol chýbať Rákóczi II. a miléniový kríž. Autami sme ešte kúsok prešli k reštaurácii, ktorá bola zatvorená, ale parkovisko bolo otvorené. Je to vinársky kraj. Prechádzali sme úzkou uličkou lemovanou pivnicami. Na vrchole Lila-hegy 312 m, je rozhľadňa. Výhľad nebol exkluzívny. Presunuli sme sa do Pannonhalmy. Najskôr sme sa boli najesť. Bolo to jedlé, na pitie mali aj radlera. Počas celého pobytu v Maďarsku sa dalo platiť kartami. Aj za zmrzlinu. Ideme si pozrieť komplex kláštora. Hlavne som zvedavý na pamätník milénia. V Karpatskej kotline ich bolo postavených sedem, ako maďarských kmeňov – Nyék, Megyer, Kurtgyarmat, Tarján, Jeno, Kér, Keszi. Tu pomník tvorila budova s kupolou 26 m vysoká. Na jej vrchole bola medená replika Uhorskej svätej koruny s priemerom 3 m. Kupola bola v rokoch 1937-38 zbúraná a po oprave nadobudla dnešný vzhľad. Okolo kaplnky sme prišli k chodníku v korunách stromov. Bol to taký malý chodník. Odtiaľ bol iba kúsok k rozhľadni. Vrátili sme sa k Benediktínskemu kláštoru. Jeho návštevu nám zmarili otváracie a či zatváracie hodiny. V Zirci nás už čakala zblúdená skupina. Boli sme ubytovaní v troch budovách. Dve v areáli, jedna cca 200 m od ostatných. S ubytovaním sme boli spokojní. Len nám nešlo do hlavy, kto sa tu bude ubytovávať. Počet miest na ubytovanie neustále rastie. Blízo je síce lyžiarske stredisko, komplet vybavené aj pre bicykle. Vraj tam snehu býva dosť. Nech sa im darí.

6.7.2025 Zirc – Botzavár – Porva – Koris-hegy 709 m – Bakonyszentlásló – Bakonyszentkirály – Czesznek – Dudar – Zirc  74 km/980 m

Ako vedúci boli stanovení Marián s Paľom. Jeden na obyčajnom ajeden na elektro. Mala sa tým zaručiť prijateľná prepravná rýchlosť pre všetkých. Pri prvom kopci to prestalo fungovať. Asfaltkou prichádzame až za dedinu Porva. Potom je to na dlhú dobu šotolina, ale dobrá. Stúpame na vrchol Koris-hegy. Je tam radar a miesto je ohradené. Povedľa plotu sa dá dostať na vrchol, kde je rozhľadňa. Je skoršej výroby a čo nevidieť, bude potrebná oprava. Zjazd je dlhý. Peknými lesnými cestami sa dostávame na asfaltku, kde sme sa zmýlili a nechali sme sa zlákať lepšou cestou. Akou-takou odmenou mám bola otvorená krčma v Bákonyszentlászló. Aj v tomto zapadákove sa dalo platiť kartou. Hrad Csesznek je, ako iné hrady, opravený. Nie je tam dokopy nič, ale vstupné sa vyberá. Prezreli sme si ho a už sme sa tešili na obed pod hradom. Obsluha bola pomalá, na niektorých aj zabudla. Cesta do Zircu nebola ľahká. Rovinaté Maďarsko sa zvlnilo.

7.7.2025  Zirc – Olaszfalu - Rímske kupele a späť   30 km/440 m

Predpoveď počasia mizerná. Stále sme sledovali radary. Po 15 hodine sme sa rozhodli, že si urobíme skrátenú verziu. Za Zircom sme odbočili na poľnú cestu. Bola čerstvo vysypaná škridlovinou. Jurovi sa do prehadzovačky dostal drôt. Trochu nás to zdržalo. Cesta zasa dobrá, bez áut, v poslednom úseku pred Rímskymi kúpeľmi bola šotolina. Pri odbočke do kúpeľov sme nechali bicykle, pretože cesta bola po dažďoch blatistá. Roklina sa nám nakoniec páčila, aj keď bola bez vody. Na vstupe aj výstupe boli odpočívadlá. Vrátili sme sa pred ôsmou večer.

8.7.2025   Zirc – Czókako – Tatabánya autom

Počasie opäť vlhké. Rozhodli sme sa, že to bude len presunová etapa. Zastávku sme si urobili pod hradom Csókako. Parkovisko úplne prázdne. Vítali nás maďarskí dejatelia. Klasika: Rákoczi, Štefan I., maďarský Jánošík. Zarážajúci boli vojnoví zločinci. Otec so synom s priezviskom Horty. Otec Miklóš spolu s Hitlerom si delili Európu a syn Ištván mal na starosti letectvo a mal prevziať moc po chorom otcovi. Zahynul ako letec pri leteckých útokoch v Rusku. Na hrad sme šli turistickým chodníkom. Bol strmý a na konci nás prekvapil obťažnosťou. Na hrade, na prekvapenie, nebol výberca peňazí. Boli tam otvorené čisté záchody. Hrad je zakonzervovaný, tak ako takmer všetky maďarské hrady. Pomotali sme sa po ňom. Dolu sme už išli asfaltovou cestou, vedľa ktorej je umiestnená krížová cesta. S navigátorom Mariánom sme nemali problém trafiť k Hotelu Sport. Prišli sme skoro. Dali sme si meníčko. Pri nahlasovaní boli malé zmätky. Asi sa tam zaúčali mladé hoteliérky. Vo vstupnej hale bol  za sklom ukrytý kusisko uhlia, ktoré stálo pri vzniku mesta Tatabánya. Ubytovaní sme v športovom komplexe. Je tu futbalový štadión s atletickou dráhou, neďaleko sú termálne kúpele aj so súťažnými bazénmi pre plávanie a pólo. Potraviny asi 5 min. Na izbách je klimatizácia. Bicykle sme si mohli nechať vo vstupnej hale.

9.7.2025. Kúpanie v termáloch a Zsámbék

Počasie sa s nami zasa zahráva. Predpoveď je mizerná. Doobeda sa väčšina plahočí v termáloch. Poobede ide jedno auto do Zsámbéku, pozrieť si zrúcaninu premonštrátskeho kláštora, niektorí sa bicyklujú po okolí. V Zsámbéku je romantická zrúcanina kostola postaveného v roku 1220. Je to ranogotická stavba. Zničený bol pri zemetrasení v roku 1763 s epicentrom v Komárne. Zakonzervované časti kostola sú pekné. Prešli sme sa aj po dedine, hlavne okolo zámku Zichy. Zatavili sme sa aj na cintoríne. Zaujala nás výstava náhrobných kameňov. Pri ceste domov autom sme ešte v dedine spozorovali cukráreň so zmrzlinou. Neodolali sme. Báli sme sa, že aká tu bude ponuka. Veľkolepá. Ponúkali zákusky len vlastnej výroby. Pekné, dobré a široký výber zmrzlín. Káva nemohla chýbať. Pochutili sme si.

10.7.2025 Tatabánya – Turul – Tata – Tatabánya   51 km/370 m

Bez turula neodídem. Krajom mesta sme sa dostali až k štartujúcemu Turulovi. Je stále na svojom mieste, pozerá sa na maďarskú zem. Kúsok od neho je pekná, veľká jaskyňa. Pozreli sme si aj ju. Vystúpili sme aj na rozhľadňu, ktorá je urobená z ťažiacej veže. O 10,00 otvárajú pri turulovi bufet aj infocentrum. Čakali sme, aby si niektorí mohli kúpiť magnetku. V miestnosti bola aj výstava, ako sa rodil turul. Cez mesto to nebolo veľmi zaujímavé. Zastavili sme sa aj vo verejnom parku Milénium. Je tam socha, ktorá znázorňuje ženu s dieťaťom, ktorá si žije na jednej veľkej nohe. Sú tam aj slnečné hodiny. Za kruhovým objazdom sme už šli len po cyklocestách. Pozreli sme si jazero Oreg to a z bicyklov sme zosadli pod súsoším kalvárie. V skalnej vápencovej stene je viacero ferrát. Murovaná rozhľadňa je opäť zatvorená. V meste Tata sme sa chceli naobedovať a podarilo sa nám to. Našli sme rybársku reštauráciu. Práve varili halászlé. Chceli sme si pozrieť močariská, zaujímavú flóru. Zastavila nás rampa. V areáli je aj kúpalisko. Nútili nás kúpiť si lístky. Porúčali sme sa. Na bicykli sme prešli po parku pri jazere Cseke-to. Nikto nás nezastavil. Po už známej ceste sme prišli na námestie v Tatabányi. Dalo salo sa tu nejsť, ale my sme si dali len nápoje a zmrzlinu.

11.7.2025  Tatabánya – Kornye – Kecskéd – jazero Bokodi – Oroszlány – banské múzeum – Majk – Várgestes – Gesztesi vár – Vértessomló – Kornye – Tatabánya 

63 km/400 m 

Na tento deň som sa tešil najviac. V pláne bol kamaldulský kláštor, taký aký je na Zobori. V Nitre sú už len ruiny, tu je kláštor zrekonštruovaný, ale kostol je tiež zničený. Do Kornye po cestách a ďalej pekným cyklochodníkom vedúcim okolo zatopených baní. Našim prvým cieľom je jazero Bokodi. Na jeho brehoch je stále činná elektráreň. Uhlie však nespaľuje. Voda z chladiacich veží sa púšťala do jazera. Rybám sa tu veľmi darilo. Po celom obvode jazera sú vybudované domčeky na koloch. Tie nás zaujali. Po troche blúdenia sme sa k nim dostali. Všetky majú uzamknutý vchod. Na mapách CZ sa píše, že na druhej strane je jedno nezamknuté. Vybrali sme sa k nemu. Bolo to tak. Privítala nás mladá pani, ktorá nás pozývala na kávu, občerstvenie. Podľahli sme. Káva vraj bola výborná, nápoje chladené. Zaplatiť sme mali dobrovoľný príspevok do priehľadnej nádoby. Bol som sklamaný. Niektorí nezaplatili vôbec, niektorí málo. Dali toľko, koľko by zaplatili v obchode. Veď to stačí. Keď to uvidel manžel, hoci som nerozumel, nadával. Bolo mi smutno. Že kde majú záchody? Na pevnine, každé má číslo, ale niektoré boli zarastené. A že prečo sú tu krásne veľké ryby. Zastavili sme sa aj v banskom múzeu, ale záujem o prehliadku nebol. A už sme pri kláštore v Majku. Prišli sme odzadu, fotíme cez šrankovú bránu. Pri vstupe sa dozvedáme, že lístky sa kupujú dole pri jazere. Išli sme pešo a bolo to dosť ďaleko. Len štyria sme si kúpili lístok. Pani nám vysvetlila, že otvorené sú domčeky 5, 6, a 11 a kde je múzeum a porúčala sa. Areál je pekný. Pochodili sme po domčekoch, boli sme na veži kostola a prešli sme múzeum s, možno, zaujímavými exponátmi. Keď neovládaš svetový jazyk maďarčinu, si stratený. Ale zasa, keby sme vedeli anglicky, venovali by sa nám. Ideme si ešte pozrieť hrad v dedine Várgesztes. Príjazdová cesta k nemu je v poslednom úseku strmá a je vybudovaná z hrubých kameňov. Hrad nás zaujal len tým, že nás nezaujal. Je opravený, dostavaný a uzamknutý. Cestou späť sme sa zastavili v Kornyi, kde sa na večer chystal festival priateľstva medzi Maďarmi, Nemcami a Slovákmi. Aj tabule označujúce začiatky dedín boli dvojjazyčné. Nemecko-maďarské. Na nás sa už neušlo. Bolo tu veľa stánkov s občerstvením, zatiaľ len na podporu pitného režimu a zmrzlina. Dokŕmili sme sa v Tatabányi na námestí.

12.7.2025  Tatabánya – Szárliget – Szár – hrad Vitány – Tatabánya   46 km/560 m

Izby sme vypratali, batožinu naložili do áut. V pláne je kratšia etapa. Prvá zastávka bola až v dedine Szár, kde na okraji stojí celkom zaujímavá krížová cesta. Peknými lesnými cestami sme sa dostali až pod hrad Vitány. Bicykle nám strážili už osvedčení strážcovia. Hrad je zanedbaný, síce sa niečo opravilo, ale nie tak ako v iných, nami navštívených, hradoch. Na parkovisku pod hotelom Sport sme rýchlo naložili bicykle a hor sa na Slovensko. Je sobota, máme problém nájsť nejakú prevádzku, kde sa dá najesť. Niektorí jedli až v Elefante v Dolných Lefantovciach, niektorí až doma a zasa len suchú stravu. Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Pannonhalma-Zirc-Tatabánya.