Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Oravice v Hladovke

Začiatok podujatia: 12. 2. 2025
Koniec podujatia: 16. 2. 2025

Stretlo sa nás 25 v Hladovke v penzióne Family. Ubytovanie perfektné, kuchyňa dobre vybavená. Prinesené množstvo stravy prevyšovalo potreby zúčastnených. Snehu nebolo.

Ráno turisti odišli na parkovisko do Spálenej. Pešo sme vyšli na Ťatliakovu chatu. Na ceste bol poprašok snehu a pod ním niekde ľad. Štíty boli zahalené mrakmi. Ostrý Roháč sa nám však na chvíľu ukázal. Chata pri Ťatliakovom plese je v zime zatvorená. Pojedli sme vlastné zásoby. Cestou dolu sa niektorí hodili na zem. Od zlosti to nebolo. Rozhodli sme sa ísť najesť na Zverovku. Ešte predtým sme si pozreli Symbolický cintorín. Zaujal. Na chate sme sa do sýtosti najedli. Vrátili sme sa na parkovisko. Zastavili sme sa ešte v Zuberci, kde sme si pozreli novú krížovú cestu i rozhľadňu na vrchole. Rozhľadňa je spoplatnená a je pri nej objekt, v ktorom sa dá občerstviť. Najväčší úspech mala Hafirovica. V pohárikoch boli aj čučoriedky. Cestou na ubytovňu sme sa zastavili na kúpanie v Oraviciach. Navštívili sme vonkajšie bazény za 9 €. Zľavy tu žiadne neplatia, iba ak ste z Tvrdošína. To bol tiež zaujímavý príbeh, ako sa Tvrdošín dostal k pozemkom, kde sú kúpele. Nie spravodlivo, ale po slovensky. Prešli sme 15 km. Večer nás už čakal včera navarený guláš. Pripravila ho skupina okolo Juraja. Bol vynikajúci a trochu zostalo aj na ďalšie dni. S preplneným žalúdkom sa ťažko zaspávalo.

Druhý deň sme sa boli pozrieť po cyklochodníku do Poľska. Zastavili sme sa na železničnej stanici v Suchej Hore, na štátnej hranici. Prekvapenie nás čakalo v dedinke Podczerwone. Z budovy stanice vybehol mladý pán. Pred dvere vyložil gril so štyrmi kurencami. Bol to necudný pohľad. Boli úplne nahé, natrené olejom, točili sa do kruhu a pritom sa potili. Pozval nás dnu. Chodíme sem roky, ale toto sa ešte nestalo. V budove stanice bolo 12 stoličiek za stolmi. Objednali sme si pitie a niektorí aj obloženú teplú bagetu. Bolo nám tam moc dobre. Na spoločnom záchode zaujala aj fotografia z cyklistických pretekov, kde stáli cyklisti otočení k múru a niečo tam robili. Cesta späť už bola trochu útrpnejšia. Prešli sme 20 km. Večer nám Angelika s Editou pripravili osúchy. Chutili. Asi. Opakujem, s plným žalúdkom sa ťažko zaspáva.

Na tretí deň sme si prešli skrátenú kráľovskú etapu na Witowskú Maguru. Chceli sme oblázniť vlekárov, či by nás nevyviezli lanovkou za nižšie ceny. Nasadili sme naše najväčšie eso. Nepodarilo sa. To by zvládol asi len Trump. My sme si to vyšli po značkovanom chodníku. Slniečko nám svietilo, pod nohami vŕzgal premrznutý sneh. Výhľady boli, ale nie jasné a poľské Tatry boli zabalené v oblakoch. Teplo na vrchole nebolo. Keď sme pri pohybe začali vŕzgať aj my, pobrali sme sa dole. Išli sme trochu inak. Použili sa aj mačky. Prešli sme 15 km. Na Oraviciach sme sa boli najesť na viacerých miestach. My sme boli na turistickej chate Oravice. Nikto tam nebol a najedli sme dobre. Potom sme sa porozprávali v teplej vode. Hriešni boli na svätej omši. Večer sme mali palacinkové hody. Hostila nás Angelika. Neskoro večer bol ešte klobáskový večer. Opakujem. S plným bruchom sa ťažko spí.

V nedeľu sme sa chceli pozrieť na novú rozhľadňu nad Hladovkou. Bolo nádherne, slnečno a mrazivo. Z rozhľadne sme videli aj Tatry, ale hlavne vidieť celú Hladovku. Keďže bolo pekne, vychádzku sme si trochu predĺžili. Pozreli sme si na lúkach vybudované drevené domčeky. Vrátili sme sa po 8 km. Cestou domov sa niektorí zastavili vo veľkovýkrmni vo Veličnej.

Mali sme sa dobre. Lyžiari sa boli lyžovať v Spálenej i na Oraviciach, niektorí sa boli pozrieť v Zakopanom, v Novom Targu i lanovkou na Kasprovom vrchu, kde dobrovoľne odovzdali ľadovému kráľovstvu termosku. Zabezpečili sme si ubytovanie aj o rok v termíne 4.-8.2., ak nenájdeme lepšie ubytovanie.

Zapísal Peter st.