Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Júlske Alpy (SLO)

Začiatok podujatia: 3. 6. 2025
Koniec podujatia: 8. 6. 2025

Odchádzali sme o 23,00 v utorok. Bolo nás 30. Trochu vzrušenia sme zažili v pondelok, kde do nového prívesného vozíka na bicykle sa namiesto 30 bicyklov zmestilo len 20. Musel sa požičať náhradný. Našťastie bol. Cesta cez Graz bola zatvorená, išli sme obchádzkou cez Ljubljanu. Prišli sme niečo po  deviatej.

 

4.6. Prameň Sávy – jazerá Fusine – dolina Tamar – Gozd Martuljek – Srednji Vrh – Kranjska Gora 55 km

 

Vystúpili sme na, pre nás známom parkovisku. Prezliekli sme sa, vyložili bicykle a pešo sme sa boli pozrieť na prameň rieky Sáva. Pekné miesto s rozhľadňou. Bicykle sme dotlačili na oficiálnu cyklotrasu  Alpe Adria Trail, alebo Savska kolesarska pot, alebo Trans Karavanke a komu sa máli Kolesarska Jakobova pot-Gorenska veja. Je to vyasfaltovaný cyklochodník vo veľmi dobrom stave. Pokračujeme do Talianska. Ideme sa pozriueť na dve Fusínske jazerá. Oproti minulej návšteve sa zdá, že vody v hornom jazere je menej. Obsluha si nás veľmi nevšímala, tak sa nezdržujeme. Vraciame sa do Slovinska. Odbočujeme do skokanského areálu Planica. Vidíme tu odem skokanských môstikov od najmenšieho po mamutí. Je tu aj obrovská hala s umelým snehom. Podmienky na vývoj skokanov, bežkárov, biatlonistov sú vytvorené. My pokračujeme štrkovou cestou na Planinski dom Tamar. Odtiaľto sa štartuje na slovinský národný kopec Jalovec, ktorý sa týči nad chatou. Zdá sa blízo, ale tabuľka hovorí o šiestich hodinách. Znovu sa vraciame na hlavnú cyklotrasu. Prechádzame aj cez Krajnsku Goru, ale len spomaľujeme. Načim cieľom je vyhliadka Srednji Vrh. Odbočujeme v Gozd Martuljeku do strmého kopca. Na začiatku je malý tunel a potom krajom strmého zrázu strmo hore. V prudkej ľavotočivej zákrute sa zastavujeme a pozeráme do rokliny s nespočetnými malými vodopádmi. Trápenie ukončujeme na lúke, odkiaľ je pekný pohľad na Júlske Alpy s dominantou – kopcom Špik. V Krajnskej Gore sme už očakávaní. Rozdeľujeme si kľúče od izieb v hosteli Nika. Nie všetci sú spokojní. S mistom sa šetrilo, to je pravda. Vybavili sme aj miestnosť na bicykle. Večer sme sa rozliezli do mestečka na rekognoskáciu stravovacích zariadení.

 

5.6. Kranjska Gora – Mojstrana – Aljaževov dom a späť 50 km

 

Dnešný deň si ideme pozrieť severnú stenu najvyššej hory Slovinska Triglavu. Sú hlásené aj prehánky okolo 11,00. Do Mojstrany ideme pohodlne, potom tiež pohodlne, ale strmo aj s 25% stúpaním. Prekvapila nás nová asfaltka až k parkovisku pri Aljaževovom dome. Na vstupe na cestu je závora. Dá sa ísť až na parkoviská pod Triglavom a Škrlaticou. Zastavujeme sa pri vodopáde Peričnik. V minulosti sme chodili aj za padajúcou vodou. Teraz je to už zakázané. Vodopád má dostatok vody. Pokračujeme aj k hornému vodopádu. Kulisa je nádherná. Niektorí cyklisti už nevydržali. Pomaly sa trúsime na chatu. Stúpanie je naozaj strmé. Sem-tam sa zastavujeme a pozeráme sa na zárez Triglavskej Bistrice do kamenného podložia. Na Aljaževovom dome je pár turistov. Blíži sa jedenásta hodina s prehánkami. Predpoveď sa splnila. Schovali sme sa v chate. Za občasného dažďa sa ideme ešte pozrieť na majestátnu severnú stenu Triglavu. Samozrejme sa fotíme pri skobe s karabínou. Cestou dole sme ofŕkaní vlastným bicyklom. Chceli sme sa aj zastaviť v nejakej reštaurácii, ale nenašli sme vhodnú. Nuž sme to dotiahli až na ubytovňu.

 

6.6. Lago del Predil - sedlo Predel – chata pod Mangrtom – Tarvisio – Kranjska Gora

 

Čaká nás kráľovská etapa. Chceli sme sa dostať autobusom do sedla Predel, ale šofér bol proti, že máme vysoký bus, ktorý sa nevmestí do tunela. Z autobusu sme vystúpili pri jazere Lago del Predil. Cesta do sedla sa rekonštruuje. Riadia ju semafóry. Trochu sme zavadzali autám, ale šťastne sme prišli do sedla. Kontrolujeme otvorenosť reštaurácie, kde sa chceme zastaviť na spiatočnej ceste. Sklamali nás. Je zatvorená. Prechádzame okolo vojenských objektov z 1. svetovej vojny. Pokračujeme tiež po ceste, ktoá vznikla ako dôsledok vojny. Cesta je to pekná, plná tunelov, odvážnych riešení. Sú z nej krásne výhľady. Pekne sme videli Jalovec. Mangart sa trochu hanbil. Nevideli sme jeho vrchol. Tentoraz bolo menej snehu ako pred ôsmymi rokmi. Dostali sme sa až za posledný tunel. Tu bola cesta zasnežená. Dalo sa prejsť vedľa cesty po strmom svahu. Našli sa medzi nami aj takí, ktorí tento úsek prešli aj s bicyklom. Našťastie sa niž zlého nestalo, ale rozumné to veľmi nebolo. Niektorí si prtešli celú cestnú slučku, iným stačila aj návšteva chaty pod Mangartom. Samozrejme bola ešte zatvorená. Cesta dole bola zážitkom. Na parkovisku, na ktorom sme začínali, bola aj reštaurácia, kde sme sa zastavili. Napojili sme sa a po napojení na cyklocestu v Tarvisiu sme roztrúsení prišli na ubytovňu. Všimli sme si, že v Krajnskej Gore je veľa bicyklov s malými kolesami. Vypadali ako naše skladačky. Zistili sme, že v sobotu sú preteky z Krajnskej Gory do sedla Vršič. Dohodli sme aj svadobný dar pre Helu a Igora.

 

7.6. Kranjska Gora – Mojstrana -  Krnica – Bled a späť  76 km

 

Čakala nás najdlhšia trasa. Cestu do Mojstrany sme si zopakovali. Potom nás čakalo strmé stúpanie a nie najkratšie. Potom to však už bola pekná, pokojná cesta. Išli sme povedľa rieky Radovna, krásnej horskej čistej vody. Z Krnice sme sa už včlenili do cestnej premávky. Zastavili sme sa na západnej strane jazera.  Dali sme si dva a pol hodiny voľno na prehliadku okolia. Ľudia sa už kúpu, vozia na ostrov, opaľujú. V blízkosti je kemp s plnou vybavenosťou. Všimli sme si, že hlavným gastro lákadlom je krémeš. Ľudí ani maku. Cestou späť sme sa stretli s ochranárskou svojvôľou, podobnou ako u nás. Na lúke pri cveste asi 30 metrov od asfaltky je nejaký pomníček- Lúka je vykosená ťažkým traktorom s kosačkou. Bol som zvedavý, aký je to pomní. Odbočil somk nemu na bicykli. To som nevedel, že za mnou ide auto Triglavského národného parku. Pomník bol padlým vojakom v druhej svetovej vojne. Pri návrate na cestu ma zastavili. Klasika: doklady, porušil som zákaz odbočiť na pokosenú lúku, zaplatiť 500 € pokutu, nemám, zoberú mi bicykel, zavolám políciu. Asi si uvedomili, že to nestojí zato. Vrátili mi občiansky a bol som opäť voľný. Ale ukázali svoju dôležitosť. Spomínal som bicykle s malými kolesami. Súťaže sa zúčastnilo vraj 2 000 účastníkov. My sme videli v meste bicykel so štartovným číslom 1 538. Bola to veľká akcia. Mesto bolo plné účastníkov i ich sprevádzajúcich. Niektorí z nás sa večer zdržali pri rôznych sprievodných podujatiach.  Dohodli sme sa, že ak bude v nedeľu predpoklad dažďa, pôjdeme rovno domov.

 

8.6. Cesta domov

 

Predpoklad dažďa bol. Ak by nebol, navštívili by sme trojmedzie Rakúsko-Taliansko-Slovinsko. Cestou sme sa chceli zastaviť v Grazi. Autobus by nemal kde zaparkovať, len na periférii a odtiaľ mestskou dopravou. A to sme nechceli riskovať. Aspoň sme prišli domov skôr.

 

Počasie nám prialo štyri dni. Videli sme, čo sme chceli, príroda nádherná. Cyklochodníky vybudované, aj ostatná infraštruktúra. Nemáte pocit, že zavadziate v cestnej premávke. Trochu je nám smutno, že takéto možnosti u nás nie sú. A to je rozdiel len jedno písmeno v názve štátu.   Žiaden defekt, problémy s bicyklami len po špatnom servise zo Slovenska. 

Zapísal Peter

Fotografie z podujatia Júlske Alpy (SLO).