Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Hrad Vršatec

Dátum konania: 18. 1. 2025

Prišlo nás 49. Nemohli sme brať ani stopárky. Išli sme novozakúpeným autobusom značky Volvo. Zastavili sme sa aj na benzínke v Zamarovciach. Vystúpili sme v Čechách, v obci, ktorá sa dostala do povedomia pri delení Československa. Ideme po asfaltke, povrch je snehový a miestami zľadovatený. Niektorí si dávajú mačky hneď, iní až po páde. Mali sme si čo povedať a tak sme neodbočili správne. Po zistení sme sa rozdelili. Niektorí a bola ich väčšina, prebrodili rieku Vlára a strmo vyšli na červenú značku. Časť sa vrátila na značku. Stretli sme sa na lúkach pri samostatne rastúcom strome.

Slniečko sa predralo cez mraky a opaľovalo nás ako nejaký pubertiak. Oblaky stúpali, klesali. Pokračujeme po snehu. Pri kaplnkách už stretáme bežkárov. Čím sme bližšie k hotelom, stretáme viacej ľudí. Prevažne sú to rodiny s deťmi, ktoré šantia na snehu. Všetci účastníci odišli na Chmeľovú. Krátko po odbočke na vrchol sa niektorí vracajú. Chodník je strmý a šmykľavý. Väčšina vyšla na vrchol a nikto nebanoval. Pod nami sú oblaky, hradný vrch sa vynára ako osamotený zub v ústach chudobného dôchodcu. Je teplo, je čo jesť, je tu nádherne, tak načo sa ponáhľať. Vidina posedenia v hoteli Vršatec nás predsa len zdvihla. V hoteli sme sa stihli všetci občerstviť a po cyklochodníku ideme do Kriviklátskej doliny. Z Krivoklátskych lúk mal byť pekný výhľad na hradné bralo. To sme videli len v náznakoch. Krivoklátsku tiesňavu, kam prichádzame niečo po 16,00, sme už ani nefotili, pretože už padala tma. Túra bola nádherná.

Zapísal Peter.