Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Hont

Začiatok podujatia: 7. 5. 2025
Koniec podujatia: 11. 5. 2025

7.5.2025 Lišov, Šudince, Dudince

Nazberalo sa nás 30. Prvá zastávka bola v Lišove. Čakal nás zakladateľ múzea masiek Jakub Dvorský. Najskôr sme si prezreli, ako žili naši predkovia v tomto peknom, ale chudobnom kraji. Potom sme si prezreli Keltské obydlie, ktoré vybudovali študenti z celého sveta. Bonbónikom bolo múzeum masiek. Masiek je tam asi 500 ks. Dozvedeli sme sa aj rôzne príbehy spojené s maskami. Nakoniec sme usúdili, že viera je dôležitá. Zhodli sme sa, že citát: “Viera tvoja ťa uzdravila,“ platí. V areáli sa dá kúpiť dobrá káva. Pesničku Močila konope, močila sme si zaspievali pri Šudinských močidlách. Močilo a sušilo sa tu konope a ľan. Val obrov sme ani nehľadali, pretože domáci nám povedali, že ho ani nenájdeme. Urobili sme si dlhšiu zastávku v Dudunciach. Okúpali sme sa v Rímskych kúpeľoch, navštívili sme takmer všetky travertínové kopy, popíjali sme smradľavú teplú, ale zdravú vodu. Pozreli sme sa na proporčne dobre stavanú Dudinku, ktorej modelom sedela Martina Šindlerová. Boli sme aj v novom kostole. Mali sme čas aj na obed. Do areálu vo Vinici sme sa cez úzky vstup ledva vopchali. V čisto maďarskej obci sme sa dohovorili. Tí, čo bývali v novom domčeku, boli spokojní. Horšie to bolo v skôr postavenom dome. Malé izby, mnoho postelí. Mali sme aj polpenziu. Strava bola dobrá, dostatočná. Vyhoveli aj našim dietárom.

8.5.2025  Dubov diel – hrad Čabraď – Cerina – Krížne cesty – Prašný vrch  - kalvária - Hrušov

Vystupujeme na zastávke Čelovce, Dubov diel. Ideme po dobrej lesnej ceste. Nikde nikoho. Stojíme až pri studničke, kde sa dá aj osprchovať. Podhradie je ešte vidieť. Je tu kaplnka, ľadovňa, domy bez striech i cintorính. Hrad je pomerne veľký. Robí sa na jeho záchrane, ale výsledky sú slabšie ako na hradoch v okolí Topoľčian. Nie je to jednoduché a ďakujeme všetkým, ktorí chcú zachovať dedičstvo predkov. Prešli sme sa po jeho nádvoriach. Jedli sme pri vstupnej bráne. Cestou späť sme sa zastavili pri ochideách – vstavačoch. Časť turistov využila autobus, ktorý ich odviezol na Krížne cesty. Chodník na Prašný vrch je značený, ale nie je vychodený. Pred rozhľadňou ideme po rozkvitnutých lúkach. Ešte nás čaká krížová cesta. Je pekne upravená a výhľady na dedinu Hrušov dú pekné. Zastavujeme sa pri viacerých vínnych pivniciach. Našli sme aj krčmu. A pekný deň je za nami.

9.5. Felsotold – Hollóko – UNESCO , Nógrádszakál – Páris-patak

Ideme do Maďarska. Pozrieme si dedinu Hollóko, ktorá je zapísaná v UNESCO. Rozdiel v kavalite ciest sme si nevšimli po prechode hraníc. Vystupujeme v dedinke Felsotold. Ideme po modrej značke hrebeňom. Vidíme nejaké školiace stredisko. Je oplotené. Kúsok ďalej je už zaujímavá rozhľadňa v tvare ruky. Možno ju odťali King-kongovi. Nápad zaujímavý. Stúpame, klesáme a zrazu je pred nami pekný hrad. Zostávame obďaleč, kŕmime sa. Na hrad sa platí. V nedávnej minulosti  bol úplne dostavaný. Sú z neho výhľady, interiér je slabší. Ideme do dediny, ktorá si zachovala svoj staroveký ráz. Je to niečo podobné, ako Vlkolínec, Čičmany. Je tu dobrá možnosť občerstvenia. Odchádzame si ešte pozrieť na maďarský Grand kaňon. Je to oproti slovenskej dedine Muľa. Cestou vidíme vyvezený odpad v lese. Informačné tabule sú písané aj po slovensky. To nás potešilo. Pri slovenskom texte je však ruská zástava. To nás zarmútilo. Tiesňave je pekná, podobná tej v Hontianskych Tesároch.

10.5. Príbelce, Modrý Kameň, Strdené Plachtince

Piesková baňa v Príbelciach bola naša prvá zastávka. Baňa od našej poslednej návštevy zarastá vegetáciou. V minulosti bola impozantná. Hľadáme žraločie zuby. Sú tu aj profesionálni hľadači vybavení sitami, lopatami. Aspoň jeden zúbok sme našli. Ulovili sme aj mušle v kameňoch. Do múzea hrašiek a hradu Modrý Kameň sme neboli nahlásení. Ideme teda najskôr na kalváriu. Je oproti hradu. Je strmá. Po 14 zastaveniach končí Božím hrobom. Ale ona pokračuje ďalej. Dozvedeli sme sa, že tam boli zastavenia, ktoré zobrazovali ďalšie príbehy z písma. Napríklad očistec. Chodník viedol až na vrchol kopca, tak sme boli aj na ňom. Chaos so sprievodcom pokračoval. Nakoniec zavolali z domu sprievodkyňu. To bola erdegbaba. Bola rázna, ale informačne nabitá. Prehliadka mala trvať cca hodinu. Trvala dve. Ale nenudili sme sa. Podľa nášho programu sme mali meškanie. Dohodli sme sa, že autobusom sa presunieme do Stredných Plachtiniec a tam si urobíme krátku prechádzku. Cestou k evanjelickému kostolu, ktorý sa zdá opustený, sme sa zastavili pri pomníku herca Júliusa Pántika. Pokračovali sme vedľa upravených vinohradov. Zrazu cesta skončila. Mnohí si povedali, konečne začína niečo zaujímavé. Predierali sme sa húštinou. Prišli sme do pieskovej bane. Záujem o morské nálezy opadol. Niekto začal ponúkať klobásu. Zostalo len pár verných, ktorí sa hrabali v piesku. Večer sme sa boli pozrieť v dedine Vinica. Pozreli sme si veľkoryso budovanú dedina. Majú veľa voľného spoločného priestoru. Že sa hlásia k maďarskej národnosti je jasné na každom kroku. Pomníčky uhorským panovníkom, stĺpy s maďarským znakom. V dedine bola večer koštovka vína. Mali sme tam svojich zástupcov. Zoznámili sa tam s miestnym farárom, ktorý sa o nich staral a nosil im na koštovku rôzne omšové vína.

11.5.2025  Krupina, Strampľoch, vartovka, hrad Dobrá Niva

A odchádzame. Bolo nám dobre. Stojíme v Krupine na autobusovej stanici. Pešo ideme k Tureckým studniam, ktoré sa volajú aj Štrampľoch. Sú to priestory vytesané v tufových horninách. Sú zaplavené. K vartovke chceme ísť mimo značky. Ideme vedľa plotu a potom po krásnej, zakvitnutej lúke. Vychádzame v jednom z dvorov. Vítajú nás psy štekotom, ale nikto nám nedohovára. V smetných košoch nachádzame plastové hračky. Dokonca po zapnutí aj vyhrávajú. Na vartovke fúka, výhľady dobré. V Krupine sa niektorým podarilo aj najesť. Ostatní sa schladili zmrzlinou. V podzámčoku sa zastavujeme pri hrade Dobrá Niva. Je to len jeden múr, ale okolie je pekné a ocenili sme aj záchody pod hradom.

Nebolo nás veľa. Škoda. Ľudia majú radi známe strediská. Hont nemá vysoké hory, ale má veľa zaujímavostí, ktoré sa oplatí vidieť. Nenachodili sme veľa kilometrov, ale spoznali sme kus menej známeho Slovenska. Zapísal Peter. 

Fotografie z podujatia Hont.