Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Cígerova skala

Dátum konania: 29. 3. 2025

Po neúspešnom pokuse pred dvoma týždňami nastal druhý pokus. Počasie tiež nič moc, ale prišlo nás 10. Počasie malo byť strašné, ale bolo fajn. Čiastočne sem-tam mrholilo. Nepoužili sme pršiplášte, ani dáždniky. Prekvapenie nás čakalo hneď na začiatku. Pred Debnárovým štálom nás čakal pán Debnár a ukázal nám dobré miesto na parkovanie. To ale nebolo všetko. Z auta vytiahol, predpokladám, že najmenej, dva plechy sladkého i slaného pečiva. Každý účastník dostal aj malý drevený svietnik. Náhoda to nebola. Bol to totiž bratranec našej členky Aleny. Ďakovali sme a budeme i naďalej ďakovať dobrým ľuďom a bol by som rád, keby sme aj my takými zostali.

Za mierneho mrholenia sme sa vybrali k Jazvínskej jaskyni. Je už dobre vyznačená, nechýbajú náučné panely. Netopierov sme nevideli, v jaskyni bola tma. Z cesty sme videli aj dva vrcholy Skalu a Sokolec. Vrátili sme sa pri autá a po dobrej lesnej ceste sme prišli až k červenej značke na Krížne cesty. Ďalej po rozmočenej ceste k Prameňu pod Sokolcom. Po ľavej strane potoka sme prišli až takmer na hrebeň. Po zvieracích prtiach sme po vrstevniciach prešli až pod skaly Cígerovej skaly. Na prvom peknom skalnom výtvore sme sa tešili, že sme už na vrchole. Dokonca sme sa tu najedli i odfotili. Zistili sme ale, že vrchol je ešte ďalej. Bol na ňom vrcholový kameň. Ale ani to nebol ešte vrchol. Ten bol asi 300 m ďalej. Zbehli sme na lúku a po nej a dobre vychodenom chodníku sme sa dostali na hrebeň Sokolca. Po asi 300 metrovej ceste hrebeňom sme stáli na vrchole. Je označený triangulačným stĺpom. Hrebeňom sme pokračovali na Skalu. Cestou bolo veľa zaujímavých skalných útvarov, veľa machom obrastených kameňov i zaujímavé drevené výtvory. Zaujala hlavne brána. Pani hovorí, že tu sa pobozká s partnerom. Po príchode partner povedal, že mu to pripomína chomút. Nič romantické sa teda nekonalo. Skalu sme skoro obišli z dobrého chodníka. Pohodlná cesta z mapy sa stratila. V strmom svahu na popadaných kameňoch a stromoch sa nám krížia nohy ako Mičurinovi. Konečne sme na dobrej ceste. Len pár metrov a sme pri autách.

Autami ešte zastavujeme pri rozpadnutom lávovom prúde, ktorý sa teraz nazýva Kamenné more. Nenecháme si ujsť aj Búdkovú cestu lásky. Sú tu rôzne druhy búdok pre rôzne druhy vtákov. Je to zaujímavé. Alena nám odporúča penzión Partizán pred Obycami. Je asi tri km od hlavnej cesty. Cesta tam je úzka. Sme prekvapení celým areálom. Ten pozostáva z domova dôchodcov pre viac ako 70 ľudí a penziónu Partizán. Práve sa v ňom konajú dve akcie. Nás posadili na terasu a ponúkli nám svadobnú slepačiu polievku. Bola dobrá, ale veľmi rýchlo vychladla. Na druhý chod sme nechceli čakať v obave, že by to dlho trvalo. Pristavil sa pri nás aj prevádzkar, ktorý nás lákal na ďalšie návštevy. Ceny sú tu dosť vysoké. Čaj s rumom a polievka nás vyšla na 10 €. Čím sme sa viac blížili k domovom, pršalo viac a viac. Výlet stál zato. Kto chce vidieť panenskú prírodu, tak na tejto trase ju nájde.

Zapísal Peter st.