Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).

Čierna Hora (ME)

Začiatok podujatia: 29. 8. 2025
Koniec podujatia: 7. 9. 2025

31.8.-6.9.2025 Čierna Hora

Cesta bola útrpná. Maďarsko, Chorvátsko bolo dobré. Pozerali sme si miesta, kde sme už boli. Zdržali sme sa na hraniciach. Trajekt cez Kotorský záliv sme prešli dobre. V Čiernej Hore sa všetko buduje. Opravujú tam aj cesty. A to bol problém. Cesta na niektorých miestach ani nebola. Šoférom stúpala nervozita. Končil im povolený čas na výkon. Nakoniec sme všetko stihli včas. Boli sme ubytovaní asi 300 m od pláží. Cena a komfort boli dobré. Pláže špinavé, často súkromné.

31.8. Vybrali sme sa do Budvy pešo, cca 4 km. Šoféri mali povinný oddych. Šli sme vedľa pláže a potom cez tunel sme prišli do Budvy. Pozreli sme si hlavne bývalú pevnosť. Tá je ešte pekná a zachovaná, ale staré mesto už neexistuje. Vypadá ako sídlisko Klokočina v Nitre. Teraz sa tam pácha veľa škôd. V budúcnosti sa budú ťažko odstraňovať. Boli sme pozrieť v zátoke Morgen. Oplatí sa ju pozrieť. Je tam aj socha tancujúceho dievčaťa. Je holá a na citlivých miestach je často obchytkávaná. Je tu veľa kúpajúcich. Chceme sa dostať do pevnosti Morgen. Výstup mal charakter vysokohorského výstupu. Z Tvrdavy Morgen bol pekný výhľad na more. Cestou späť sme si objednali výlet loďou okolo ostrova Sv. Nikolu.

1.9. Natlačili sme sa do malej Lode. Previezli sme sa pozdĺž pláže Morgen. Je tu veľa jaskýň. Potom sme obišli celý ostrov Sv. Nikolu a vylodili sme sa na jeho plážach. Chceli sme si ho prejsť aj pešo, ale okrem pláží je pre verejnosť zatvorený. Kúpil ho nejaký súkromník. Sklamaní sme si prezreli zaujímavé pláže. Niektorí sa kúpali, iní sa vrátili na pevninu.

2.9. Vybrali sme sa do Kotoru. Cesta kvôli kvalite ciest trvala dlhšie. Mesto s hradom bolo veľmi pekné. Mne sa páčilo viac ako Dubrovník. Vybrali sme sa na hrad po červenej značke. Chodník pekne upravený, vyložený kameňmi. Prišli sme aj k občerstvovacej stanici. Na hrad sme sa dostali po drevenom rebríku cez okno v hradbách. Toto je cesta zadarmo. V hrade sme ešte vystúpali niekoľko výškových metrov, aby sme sa dostali na vrchol. Z vrchných partií hradu bol pekný výhľad na mesto, záliv. Cestou späť sme chceli ísť trasou po hradných schodok. Dostali sme zdola upozornenie, že pri výstupe sa musíme preukázať platným vstupným. To nás odradilo a hoci s bôľom v srdci sme sa vrátili po ceste nášho príchodu. Do mesta sme prišli Severnou bránou. Uličky úzke, ľudí veľa, veľmi pekné. Pohostili sme sa zmrzlinou a kávou. Autobus pre nás prišiel na dohovorené miesto. Neprišiel sám. Policajti sa naň zavesili. Vytýkali nám, že sme neboli nahlásení, že ideme do mesta. O tom sme samozrejme nevedeli. Autobus sme mali odparkovaný na platenom parkovisku. Tam šoférov nikto neupozornil. Dostali sme pokutu a nabrali zdržanie. To, že sme nezaplatili vstupné do hradu nás už vôbec nebolelo. Išli sme sa ešte pozrieť na dva ostrovy v Kotorskom zálive, na ktorých sú vybudované kostoly. Jeden je umelý a bol vybudovaný ako poďakovanie za šťastný návrat námorníkov z morských ciest. V pláne sme mali ešte pozrieť si jaskynný systém vyvieračky pri dedine Risan a historikmi nepotvrdené obrazce na skalách pri dedine Lipci. Žiaľ, strata času pri riešení pokuty za neprihlásený bus v Kotore, nám to nedovolila.

3.9. Busom sme sa priviezli do Petrovacu na Moru. Zastavili sme sa na hrade s pekným výhľadom na ostrovy s kostolom sv. Nedele. Skalnaté pobrežie bolo rozorvané slanou morskou vodou. Pekné. Busom sme pokračovali do Vranjiny, odkiaľ sme sa chceli po červenej značke vyškriabať na Velji vrh 303 m. Domácimi sme boli zastavení. Chodník je zarastený a je tam množstvo hadov. Aj sme trochu bojovali či ísť, či nie. Nakoniec vyhrala bezpečnosť. Dohodli sme si výlet loďou po čiastočne zarastenom Skadarskom jazere. Pomerne veľká loď bola len pre nás. Páčilo sa nám. Cestou domov sme sa zastavili v kláštore Reževiči. Vyfasovali sme šatky na zakrytie našich nedostatkov. Kostol bol pekne vymaľovaný. Mohli sme sa poprechádzať aj po areáli kláštora. Pod ním sa stavia hotelový komplex pre, možno aj, 1000 ubytovaných.

4.9. Z autobusu vychádzame v Sutomore. Pri pláži je vydláždené námestie s uschnutými stromami. Niekto, kto nerozumel, to schválil. Ideme na tvrdavu Tabija. Tiež sa do nej dostávame cez okno. Hrad je opravovaný, ale dávno. Teraz je zarastený, neupravený. Pohľad na mesto Sutomore je však pekný. Ideme ďalej po hrane skalného útesu. Výhľady na pobrežie sú pekné. Pri skelete chaty odbočujeme do vnútrozemia. Prechádzame okolo pastierov svíň. Smrad, neporiadok. My však ideme k vchodu do tunela, ktorý vedie k skalnatej červenej pláži. Pláž nás príjemne prekvapila. Skalnatá, nie veľmi pohodlná na ležanie, ale pekná. Okúpal sa len Igor. Tunelom sa vraciame do Sutomore a busom odchádzame do Starého Baru. Je tu opevnené mesto s hradom. Ideme okolo trhoviska, kde kúpite aj lietajúce koberce. Stačia peniaze. K hradu ide cestička, ktorá je lemovaná obchodíkmi. Budovy hradu prezrádzajú, že tu bolo zemetrasenie a ešte nie je všetko na svojom mieste. Hrad má len jeden zastrešený priestor s expozíciou. Vidieť tu aj dva kúpele. Na hrade sa práve natáčajú, vraj svetovo známe, videoklipy. Je to asi Kórejská produkcia. Závideli sme im akurát obed, ktorý práve konzumovali. Speváčky mali tak 40 kg. Namiesto jedenia si mohli oblízať len prsty. Aj to len na jednej ruke.

5.9. Poloostrov Sv. Stefan sme si nechali nakoniec. Autobus nám otvára dvere pri kláštore Praskvica a odchádza. Prezeráme si kláštor a vystupujeme k pomníku vojakom druhej svetovej vojny. Je odtiaľ pekný výhľad na poloostrov Sv. Stefana. V dedinke nad nami, v Čelobrde, je námestie Novaka Dokoviča. V priezvisku chýbalo síce j, ale to viacerým nevadilo a boli sa tam pozrieť. K poloostrovu vedie zaujímavá cesta. Vidieť, že je to miesto pre zámožnejších. Parková úprava okolo. Samotné hotely sa rekonštruujú a celý komplex je zatvorený. Pláže okolo fungujú. Mne tu chýbal chládok. Vybrali sme sa pozdĺž pobrežia. Najprv sme sa zastavili pri Uvale Velja Luka. Chýbalo tu občerstvenie. To malo byť na Uvale Mala Luka. Nebolo ani tam. Rozdelili sme sa na kúpajúcich a tých so suchou pokožkou. Cez dedinku Pržno sme sa popri pobreží dostali k tunelu, ktorý nás doviedol na Bečičské pláže. A to sme už boli doma. Večer padol návrh, ako obísť zápchy na ceste domov i na colnici. Navrhlo sa, ísť domov už o 4,00 a zastaviť sa niekde na Makarskej. Tam sa okúpať a večer ísť domov. Bolo dosť rušno. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Makarska je dobre vybavená sociálkami, reštauráciami, plážami aj s chládkom. Šoféri nás bezpečne doviezli domov. Ďakujeme. A čo na budúci rok? Navrhujem okolie Zadaru na bicykloch a aj pre peších. Máme vozík pre 30 bicyklov a zvyšok sa doplní pešiakmi. Nebude to len vylihovanie pri mori. Tak, ako po ostatné roky, účastníci uvidia veľa zaujímavého. Zapísal Peter.

 

Fotografie z podujatia Čierna Hora (ME).