Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).

Babia hora z Poľska (PL)

Dátum konania: 24. 5. 2025

Przelecz Krowiarki – Sokolica – Kepa – Gówniak – Babia hora – Brána – Markowe Szczawiny – Przelecz Krowiarki   14 km/720 m

 

Dlho žiadaná očakávaná túra. Prišla a záujem nebol. Prišlo len 33 turistov. Počasie sa síce vyhrážalo, ale naše skúsenosti s ním sú predsa iné. Ráno bol krutý odchod o 5,00. Cesta aj s prestávkou na benzínke za Podbielom nám trvala 4 hodiny. Veľké parkovisko v Poľsku bolo takmer prázdne. Stojí tu aj bánovecký autobus s turistami z Naštíc. Kupujeme si vstupenky za 8 zlotých, alebo polovičné. Dá sa platiť aj kartou. Ideme hrebeňom. Časový údaj píše 2,5 hodiny. Začiatok je krutý, ale postupujeme rozumne a ideme takmer spolu. Na Sokolici sa občerstvujeme. Časový limit sme podliezli. Vidíme aj náš dnešný cieľ. Hrebeň je trochu zasnežený, ale mačky nie sú potrebné. Ľudí je požehnane. Najviac Poliakov, Česi a Slováci. Chodníky sú vykladané kameňmi, udržiavané. Fúka studený vietor. Na vrchole je vybudovaný múr z kamenia. Keby tam nebol, asi by sme sa tam nezdržali. Pomník Jánovi Pavlovi II. je z poľskej strany rozbitý. V ceste pokračujeme do sedla Brána. Stretáme robotníkov, ktorí upravujú uvoľnené kamene. Zo sedla si pár neposedníc vybehlo na Malú Babiu horu. K chate schádzame takmer po schodoch. Chata je opravená z eurofondov. Tu to ide. Chceli sme si dať aj miestnu špecializu žurek, ale recenzie na ňu boli zlé. Veď o tom hovorí aj legenda, že žurek ako prvý uvaril krčmár z Poznane. Miestny krčmár bol známy riedením alkoholu a najmä nekvalitným jedlom. 

Obyvatelia dediny boli preto veľmi nešťastní a preto si najali neznámeho muža, ktorí sa s krčmárom stavil, že dokáže zjesť aj tú najhoršiu polievku na svete. Ak krčmár vyhrá, dostane mešec zlata, ak vyhrá neznámy muž a teda dokáže zjesť aj tú najhoršiu polievku, dostane krčmárov hostinec. Krčmár si samozrejme veril, vzal veľký hrniec, pridal horúcu vodu, klobásu a všetku zeleninu, ktorú v kuchyni našiel. Aby dosiahol čo najhoršiu chuť polievku, pridal do nej veľa cesnaku a majoránu. Neznámemu návštevníkovi však polievka na prekvapenie tak chutila, že si dokonca vypýtal aj dupľu. Nepoctivý krčmár teda o svoj hostinec prišiel a musel sa vysťahovať z dediny. Toľko legenda. My sme si dali chutné domáce rohlíčky a chlebíky a pobrali sme sa k autobusu. Cesta viedla po rovine, dobre upraveným chodníkom. Prechádzali sme pralesovitou časťou lesa aj s výhľadom na Babiu horu. Nenajedli sme sa ani na parkovisku. Zažili sme peknú túru. Počasie ako Vivaldiho dielo – Štyri ročné obdobia. Aj nám trochu snežilo. Zapísal Peter

Fotografie z podujatia Babia hora z Poľska (PL).