Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

28. Adršpach

Začiatok podujatia: 2. 8. 2025
Koniec podujatia: 9. 8. 2025

2.-9.8.2025  Adršpach

Cestou busom sme sa zastavili v Moravskej Třebovej. Mesto pekné, historicky cenné. Prešli sme sa schodoch mŕtvych, videli sme cintorín s kostolom Povýšenia sv. kríža, hneď vedľa cintorína bola kalvária. Jednotlivé zastavenia sme nevideli. V zámku bolo všetko pripravené na nejakú zábavu a hlavne, boli tam záchody. Zaujalo nás aj zaujímavé spracovanie historických udalostí mesta. Ubytovaní sme boli v Stárkove. Mrholilo. Niektoré domčeky boli od autobusu vzdialené aj dvesto metrom, žiadna asfaltka. Kolieska kufrov sa vnárali do blata. Zvládli sme to, ale niektorí to dodnes neprežuli. Chatky dobre vybavené, priestranné, čisté.

Ostaš 3 km/150 m + studnička Samaritánka 1,5 km/45 m

Kočičí skály  3  km/110 m

Predpoveď je mokrá aj na dnes. Ráno idú veriaci na svätú omšu do Hronova. Je tu kostol Všech svätých s mohutnou vežou. Okolo je ružencová záhrada. Priznám sa, prvýkrát som o niečom takom počul. Blízo kostola je aj zaujímavá skamenelina – araukarit. Pozreli sme si aj rodný dom spisovateľa Aloisa Jiráska. Práve tento víkend sa tu konajú nejaké podujatia, na ktoré nemáme čas. Čaká nás Ostaš. Zisťujeme, že miesto na parkovanie autobusu je potrebné zabezpečiť skôr. Vedúci parkoviska nás upratal vedľa cesty. Bludisko Ostaš je malé, ale pekné, zamotané. Na určovanie skalných útvarov je potrebné mať veľa fantázie. Asi najznámejšie je Čertove auto. Je tu aj symbolický cintorín. Je tu kniha života len s písmenom omega. Boli sme sa pozrieť aj na Kočičom hrade. Sú tu tesné štrbiny. Niektorí si dali dole vak, ale aj tak sa cez ne nedostali. Tobôž bokom. Na parkovisku sa dá občerstviť. Tí nenásytní po poznávaní sa boli ešte pozrieť pri prameni Samaritánka. Kamenný reliéf by si zaslúžil očistenie, aby vynikla práca jeho majstra.

 

Slavný – Zaječí rokle – Kamenná brána – Koruna – U pánova kříže – Božanovský Špičák – Pánúv kříž – Pod Božnovským Špičákem – Junácka vyhlídka – Pánúv kříž – Slavný  14 km/440 m

Počasie ešte nebolo excelentné, nuž sme sa vybrali do Broumovských skál. Parkovali sme na spevnenom parkovisku s možnosťou skromného občerstvenia. Sme po raňajkách, ale ideme sa pozrieť na hríby. Sú mohutné. Také u nás nemáme. Videli sme aj Čertovu svokru. No čo už len môže byť horšie? Vlastná. Chodníky sú miestami pekne vydláždené. Tam kde nie sú, sa šmýka na mokrom dreve a či skalách. Kamenná brána bola asi tá najkrajšia, hoci po trase bolo veľa skalných útvarov, svieža zeleň. Pekná bola aj appendixová odbočka na Korunu. Hojdačka je tu stále. Zastavili sme sa pri Čertovom sedle. Tí čerti sú akosi vrytí v českých mysliach. Cestou na Božanovský špičák vidíme ďalšie hríby. Aj tu je veľa skalných útvarov pripomínajúcich zvieratá. Junácka vyhliadka je našim posledným výškovým bodom. K autobusu sa dostávame po asfaltke.

 

Zdoňov – Druidský háj – Kopeček – Zdoňovské menhíry – Křížový vrch – Kamenné špirály – hrad Adršpach – Dolní Adršpach 10 km/400 m

Ešte stále nenastal čas na najkrajšie trasy. V Zdoňove nás upútal kostol Najsvätejšej Trojice. Pokračujeme k Druidskému háju. Zastavila nás tabuľka na ohrade - súkromný pozemok. Zastavili sme sa. Našťastie prišiel majiteľ a ten nás pustil za ohradu. Druidský háj nebol pokosený a neviem pre koho bol vytvorený. Dávno tam nikto nebol. To nám však nezobralo chuť čerpať z kameňov silu. Na Kopečku je zrúcanina kostola Panny Márie. Pekné, romantické, mystické miesto. Kresťanské a pohanské prvky sa tu striedajú. Prichádzame zasa k Zdoňovským menhírom a od nich na Křížový vrch s liatinovou krížovou cestou. Je to takmer výlučne po schodoch. Ale určite sa oplatí. Po asfaltke, s plnou premávkou si ideme pozrieť zrúcaniny hradu Adršpach. Veľa z neho nezostalo, ale miesto, kde bol postavený a výhľady z neho sú veľmi pekné.

 

Teplické skaly vstup – náučný chodník, modrá značka – odbočka pod Bludištem – Kraví Hora – Teplice 11 km/560 m

Skály – náučný chodník Skály – Bischofstein   2 km/50 m

Konečne ideme do centra Teplických skál. Lístky sa dajú kúpiť pri pokladni a aj cez mobil. Trochu sme sa zdržali. Ľudí je dostatok. Pri odbočke na bývalý hrad Strmeň sú zápchy. Dosť dlho nám trvalo, kým sme ho zdolali. Trasa je pekná, skalné útvary vysoké, ohromujúce. Zvlášť zaujal Skalný chrám. Rozdelili sme sa. Niektorí išli odkiaľ prišli, iní po žltej a zelenej cez Veľký amfiteáter, Lokomotívu prišli do Teplíc. Táto časť bola pekná, ale nebola tak nabombovaná skalnými útvarmi. Aj tu sme stretli bigotných ochranárov. Keďže sme mali do večere ešte dosť času, boli sme sa pozrieť aj na Skály s hradom Bischofstein. Šofér nebol spokojný s úzkou cestou, ale my sme mu pomohli. Pri strete s inými autami sme sťahovali bruchá. Bola tam aj reštaurácia. Trochu sme posedeli. Táto lokalita je na cestných tabuliach označená ako Jiráskove skaly.

 

Adršpašské skaly - Teplické skaly vstup – Vlčí rokle - okruh cez Adršpach, Pískovnu, Adršpašské skalné mesto 8 km/450 m

Ideme do najkrajšej a najnavštevovanejšej oblasti. Lístky si treba kúpiť dopredu, pretože počet návštevníkov je obmedzený. My sme túto podmienku obišli tak, že sme do chránenej oblasti vstúpili cez Teplické skaly a do Adršpašských sme prišli cez Vlčiu roklinu. Dá sa oficiálne aj tak. Bol to naozaj vrchol. Videli sme všetko. Vodopády, jazerá, milencov i verejných činiteľov, myšaciu dieru, gotickú bránu. Svetové.

 

Machovská Lhota – Pasterka – Szczeliniec Wielki – Karlów – Szklarska Poreba – Machov  12 km/450 m

Autobus nás doviezol až k štátnej hranici. Našťastie tam bolo miesto na otočenie. Úvozovou cestou, po lúkach sme sa dostali do Pasterky. Je tu pár domov, chata poľských turistov. Cesta lesom stúpa ďalej. Pri vstupe na stolovú horu vidíme množstvo schodov, ktoré sem vedú od Karlowky. Vraj je to strašné. Na vrchole nás čaká chata Na Szczelincu. Dá sa to občerstviť a aj prespať. Chatu postavili už v roku 1845 v tirolskom štýle. Kupujeme si lístok. Tiež zaujímavé. Zo začiatku to bola trasa po vrchole a potom sme klesali úzkymi štrbinami. Nechýbala tu Čertova kuchyňa. Bolo tu aj miesto, kde sa dalo ísť po štyroch. Ale dalo sa obísť. Pod skalami sme sa dohodli, že nebudeme blúdiť v Bludných skalách. Poliaci nám ukázali, ako sa podniká v cestovnom ruchu. Pred Karlówom bolo veľa stánkov s rôznou ponukou. Jedlo, pitie, suveníry. Neodolali sme. Cesta do Machova viedla lesom a hlavne veľkými obhospodarovanými lúkami. Čelo nášho sprievodu sa nezastavilo v miestnej krčme a tak sme si zavolali autobus a so suchým hrdlom sa pobrali domov. Večer sme mali rozlúčkový. Pivo sa vypilo skôr ako sme predpokladali a tak nikto neponocoval.

 

Zámok Ratibořice – Viktorčin splav – Rudrúv mlýn - zámok  4 km

Keďže v autobuse sedeli intelektuáli, zastavili sme sa v Babiččinom údolí. Babička bola smutná. Vytvoril ju takto sochár, alebo zosmutnela z našej doby. Neodpovedala.

Záver: nádherná krajina, ubytovanie pre väčšinu dobré, ale niektorí ho označili za hnoj. Raňajky sme mali pri ubytovni. Boli švédske stoly s bohatým výberom. Nemali sme však ani raz čerstvé pečivo. Aby nás nebolelo brucho. Večere sme mali v obci Stárkov. Hneď prvý večer mali niektorí skazené mäso. Po upozornení boli ostatné večere výborné kvalitou i množstvom. Majiteľka chcela všetko zaplatiť hneď. Špatne vypočítala výšku platby. Stala sa chyba, odstránila sa. Niektorých z nás to rozhnevalo, v tomto kraji rozčertilo, viac, ako bolo zdravé.  Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia 28. Adršpach.