Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Stretnuie (zraz) turistov regiónu Topoľčian

Začiatok podujatia: 14. 6. 2024
Koniec podujatia: 16. 6. 2024

Na tento zraz sme sa ako organizátori prihlásili, keďže sa nikto iný nenašiel. Dohodli sme sa so starostom Závady, šéfom futbalového klubu, že zraz sa bude konať na futbalovom štadióne. Boli sme sa tam aj pozrieť. Dohodli sme sa aj so Zolom Bajzíkom i s múzeom voskových figurín. Úspešne sme sa uchádzali aj o finančnú podporu z Nitrianskeho samosprávneho kraja. Mali sme vytlačené plagáty, účastnícke listy i vyšitú stuhu s miestom konania Závada. Všetko platilo až do štvrtka. Potom som sa dozvedel, že pod štadiónom sú nevysporiadané pozemky a v Závade sa zraz konať nemôže.

Tŕň z päty nám vytrhol Marián Davidík, ktorý promptne oslovil starostu Velušoviec a ten nám ich bývalý futbalový štadión prenajal. Namiesto futbalových kabín tam bola infraštruktúra hasičskej zbrojnice. Krásna. Ihrisko sa už roky nevyužíva na futbal. V piatok večer sme si postavili stany. Spolu ich bolo 12. Deti šantili na ihrisku, dospelí spomínali pri ohníku. Noc bola dosť studená, ale každý stan ráno otvoril zips.

Ráno chystáme cibuľové chleby. Je to už taká tradícia. Pekárenské výrobky sponzorsky vybavila Hela. Prichádza aj kuchár Juraj. Mäso má už nakrájané, pomocníci čistia cibuľu, zemiaky. Slávnostné otvorenie si robíme sami. Cyklisti odchádzajú do Závady. Tam ich čaká Zolo Bajzík, aby im niečo povedal o Závade. Keď tam prichádzajú pešiaci, prednáška práve končí. Zolo ide odznova. Cyklisti pokračujú cestou necestou do Hornej Dolnej, pešiaci na Vinište, cez Topoľčiansky hrad a Rybníčky do Velušoviec. Pred Vinišťom ešte odbočujeme ku Marneggovmu krížu. Dostali sme sa na šikmú plochu, ale nikomu sa nič nestalo. Od kríža je nádherný výhľad na Úhrad, Skalku i tribečské pohorie. Ku krížu sa viaže historka, že tu v roku 1922 postrelili pytliaci, ktorých nahovoril dozorca lesov, správcu lesov Hermanna Wallerštajna Marneggu. Strelili ho do kolena. Pomoc prišla neskôr a po prevoze do topoľčianskej nemocnice zomrel. My sme si vypočuli aj iné historky, ktoré boli zaujímavé, ale nepravdivé. Okolo hojdačky stúpame hore. Pekné výhľady nás neopúšťajú. Pred hradom sedí unudený majiteľ lukostreleckej atrakcie. Hrad je otvorený, veža sa otvára len na objednanie. V Podhradí stíhame otvorený obchodík. Kupujeme a konzumujeme nápoje a mrazené výrobky. Okolo kaplnky Panny Márie schádzame dolu. Cesta na Rybníčky je krásna. Stačí sa obzrieť a hrad je ako na dlani.

Na Rybníčkoch je veľa ľudí. Je to krásny kus Slovenska. Za svoj vznik vďačí Zolovi Bajzíkovi. Zastavujeme sa v Bajzíkovom mlyne. O voskové figuríny je veľký záujem. Vstup máme na dvakrát. Na ihrisku sa už podáva guláš, čapuje pivo i kofola. Guláš sa vydaril. Boli dobré suroviny aj kuchár s pomocníkmi. My starší regenerujeme, nezničiteľné deti pobehujú vôkol. Uväzujeme zrazovú stuhu. Nemáme ju komu predať. O usporiadanie zrazu nie je veľký záujem. Škoda. Nielen spoločnosť sa atomizuje. Deje sa to aj v turistickom hnutí. "Kto mi čo bude hovoriť, ja sám." V noci poriadne pršalo, ale neodplavilo nikoho. Ráno upratujeme, lúčime sa s Mariánovou rodinou, ktorá nám veľmi pomohla.

Nech ľutujú tí, čo neprišli.

Zapísal Peter st.

Zrazu sa zúčastnilo 93 účastníkov. Z turistických klubov Žochár 57, Bojná 11, Jacovce 7, Klíž 5, Solčany 4, Kovarce 3 a po jednom Práznovce, Tesáre, Urmince a bezprízorní (bez členstva z niektorého turistického klubu) boli traja.