Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2026).

Pulčínske a Lačnovské skaly, ČR

Dátum konania: 25. 5. 2024

Nazbieralo sa nás 44. Autobus nás vysadil na konci Pulčína. My sme rozradostnení vystúpili a šofér musel asi 300 m cúvať. Neviem ako to znášal, neboli sme pritom. Prišli sme pod skaly a jednosmernou cestou sme po upravenom chodníku vystúpili na Pulčínsky hrad. Nič po ňom nezostalo, len pár schodov a vytesané otvory pre drevené trámy. Skaly boli pekné, mohli sme vidieť, pri troche fantázie, rôzne tvory. Cesta do motorestu v Lidečku bola dolu kopcom. Pred tunelom pod železničnú trať sme odbočili do kopca. Bol krátky, strmý. Zostup bol opäť strmý a šmykľavý. Bola to previerka charakterov. Zahrmelo, tmavé mračná sa blížili. Pršať začalo, keď pod strechu prišli poslední. Rozložili sme sa. Ponuka u nás bola širšia ako v motoreste. Niektorí neodolali a zásoby doplnili polievkami, hranolkami, palacinkami. Búrka sa zastavila a tak sme vyrazili.

Čertove skaly sme si pozreli odspodu aj zhora. Začalo byť dusno. Neveriaci začali hovoriť o búrke. Bola, ale nie nad nami. Po širokej ceste sme pokračovali až k odbočke na Lačnovské skaly. Tie Horné boli rozsiahlejšie. Urobili sme si tu prestávku, selfíčka boli v plnom prúde. Dolné Lačnovské skaly niektorých už nebavili. Pozreli si ich z diaľky. Pred horným koncom Lačnova sme obdivovali krásne rozkvitnutú lúku. Autobus nás tam už čakal. Šofér nebol spokojný s čistotou našich topánok. Aj keď som mu nechal jedno euro za upratovanie, nebol moc nadšený. Keďže tam nebola žiadna krčma a ľudia boli vysušení, niektorí až na pokraji zlomenia, zastavili sme sa ešte na benzínke.

Zapísal Peter st.