Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Oravice - Hladovka

Začiatok podujatia: 31. 1. 2024
Koniec podujatia: 4. 2. 2024

Termín bol o týždeň skôr, aby sme sa mohli aj lyžovať. Ubytovanie v Penzióne Stela už bolo obsadené, nuž nám majiteľka Janka našla ubytovanie v susednej obci Hladovka. Ten názov dediny už dávno nie je aktuálny. Našli sme tam neuveriteľné materiálne bohatstvo, najmä v nehnuteľnostiach. Ubytovaní sme boli v penzióne Família na kraji obce. Ubytovanie pekné, vybavenie výborné. Počet ubytovaných je 24 postelí. Nás prišlo 20. Cena bola dohodnutá na 13 €. Tiež výborná. Stretli sme sa v stredu večer, zjedli niečo z bohatých zásob, Juro už uvaril guláš, ale jesť sa bude až zajtra.

1. 2. 2024 Bežkári: zvolili sme trasu zo Zuberca na Zverovku a späť. Je to nejakých 20 km. Bolo nás 6. Snehové podmienky celkom dobré. Pri nasadzovaní lyží sme sa stretli s minuloročným domácim obyvateľom Bažíkom. Pracoval dlhé roky v TANAPe. Nie vo všetkom sme s ním súhlasili, ale je to pozitívne naladený človek, ktorý berie život tak, ako prichádza. Chcel sa k nám pripojiť aj Paľo. Podarilo sa mu to až tesne nad Múzeom oravskej dediny. Hotel Primula vypadá neobsadený. Zverovka je opäť prázdna. Objednávame si syry a zeleninovú polievku. Inú nemali. Mätieme čašníka. Výsledkom bolo nedorozumenie pri platení. Vraj niekto nezaplatil. Bločkami z pokladne sme dokázali svoju nevinu. Jedlo bolo dobré. Rozsnežilo sa. Vraciame sa po Zubereckých lúkach. Sneh je mokrý, ale nelepí sa. V Oraviciach sa prezliekame do plaviek a telo prehrievame v teplej vode. Sú tu aj zjazdári, ktorí si pochvaľovali Spálenú. 

Pešiaci: pozreli si Zakopané, lanovkou sa vyviezli na Kasprov vrch. Mali pekné výhľady. Pohyb po hrebeni bol nebezpečný.

Večer sme bojovali s gulášom. Vyhrali sme. Bol dobrý.

2. 2. 2024 Bežkári: tentoraz sme sa ôsmi vybrali rovno z Hladovky na trať bývalej železnice vedúcej z Trstenej do Nového Targu. S bežkami v rukách sme prišli nad družstvo a odtiaľ sme sa už šúchali po snehu. Nestretli sme žiadneho bežkára. Boli sme sa pozrieť aj na rašelinisko v Suchej hore. Objekt je uzatvorený, počuť štekať psa. Má taký hrubší hlas. Asi je veľký a vzhľadom na minulosť, keď sa tu strieľalo ostrými nábojmi, sme sa vrátili na železnicu. Klesaním sme okolo  zaujímavej kaplnky, padnutého bombardéra, prišli na náš otoč, na stanicu dedinky Podczerwone. Staničná budova je pekne opravená, v lete sa tu dajú požičať bicykle, dá sa tu občerstviť jedlom i nápojmi. Do Hladovky prichádzame trochu inak a okolo kostola už ideme s bežkami v rukách.

Pešiaci: z parkoviska zjazdovky v Spálenej sa vybrali na Roháčsky vodopád. Bol obťažkaný ľadom. Nemali ešte dosť a tak sa boli pozrieť pri Ťatliakovej chate. Aj sa motali po okolí. Cestou späť sa zastavili v Múzeu oravskej dediny. Návštevníkov tam takmer nebolo a zimná oravská dedina sa ukázala v plnej kráse.

Večer sme sa napchávali langošmi, ktoré nám pripravili Ester a Angelika.

3. 2. 2024 Bežkári a pešiaci: tohto roku sa kráľovská etapa na Witowsku Maguru na bežkách neuskutočnila. Nočný dážď a teplo spôsobilo, že ešte večer zasnežené lúky sa vyzliekli zo snehu. Rozhodli sme sa, že pôjdeme do Poľska na Qvidove odporučenie. Neobanovali sme: Autá sme nechali na parkovisku Koscielisko-Kiry. Zaplatili sme 5 €. Tu je ešte sneh všade. Cesta je široká, vychodená. Dá sa objednať aj odvoz konským poťahom. My sme si nasadili mačky. Cesta je zaujímavá. Najprv Zbojnícka kaplnka, potom pekné skalné útvary a stále ideme vedľa vody. Pri chate Ornak je ľudí ako maku. Aj vo vnútri. Objednávame si jedlá podľa poľských názvov. Potom sa čudujeme, čo sme si to objednali. Taký Paľo si objednal dve polievky. Chutné boli. Rozhodli sme sa pokračovať v Qvidových stopách z včerajšieho dňa. Snehu pribúdalo, terén sa prudko nakláňal hore. V sedle Przelecz 1 459 m naše trápenie končí. Stále máme čo jesť a piť. Zostup je tiež strmý až do Doliny Starobocianskej. Na vychodenom snehu držia mačky dobre. Dolina Chocholowska mohla byť aj kratšia. Stretáme tu 15 konských povozov. Za nimi išiel ešte jeden povoz, možno s proviantom. My sme konštatovali, že to bol pohrebák. Z dobrej cesty odbočujeme na turistický chodník, ktorý je vedený povedľa oplotenia súkromných pozemkov. Sú tu zaujímavé rekreačné malé drevené domky na prenajatie. Pred vstupom na hlavnú cestu ideme cez lyžiarske stredisko. Svahy sú tu mierne, ale vleky fungujú aj po 16 hodine. Šoféri idú po autá a my ostatní radi počkáme pri reštaurácii V potoku. Na večeru sme sa zastavili vo Vitanovej v hoteli Orava.

Večer nás prišiel navštíviť trpaslík. Nakoniec sme zistili, že to bola Dagmar.

4. 2. 2024 Odchod domov bol individuálny. Niektorí navštívili Múzeum kávy v Krušetnici, iní Oravský hrad a iní sa ponáhľali domov. Snehu sme si trochu užili. V nedeľu už sneh bolo vidieť len v ryhách lúk. S nami odišiel aj sneh.

Zapísal Peter st.