Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Obšívanka – Boboty

Dátum konania: 19. 10. 2024

Babie leto úraduje. Počasie katalógové, pestrofarebná príroda. Šťastných a spokojných turistov len 30. Mohlo by ich byť aj viac, ale nie je záujem. V Terchovej sa dozvedáme, že sa tu beží polmaratón. Vystupujeme pri kostole svätého Cyrila a Metoda. Vzduch ešte nie je prehriaty, ale máme prísľub, že dnes bude počasie na jednotku. Po Dolinu Obšívanky je to mierne stúpanie. Potom až do večera nevieme, čo je rovina. Chodník je dobre upravený oceľovými schodami. Mohutné vápencové bralá nás schovávajú pred slnkom. Každá vyhliadka je pre nás fotogenická. Strmé stúpanie rozdeľuje skupinu na menšie. Výstup je namáhavý, ale pomáha nám krása pestrofarebných stromov. Nikde som sa nedočítal, prečo sa sedlo volá Malé Nocľahy. Miesta na spanie tam veľa nebolo, ale kto by tam spal? Cesta na Tiesňavy je pekná, ale na stehenné svaly namáhavá.

V Tiesňavách sa posilňujeme, čakáme na oneskorencom. Potleskom povzbudzujeme účastníkov polmaratónu. Niektorí bežia pekne, niektorí ťarbavo. Jeden bežec však už bez pomoci kamaráta nevládal. Ostatní mu ponúkali energetickú stravu, ale on bol úplne vypnutý. Či sa dostal až do cieľa, nevieme. Aby sme sa vyhli stavom úplného vyčerpania, kto sa necítil na ďalšie strmé stúpanie a klesanie, odišiel do Štefanovej po asfaltke. Zbytok sa zahryzol do kopca Bobotov. Nebolo to tak strmé ako Obšívanka, ale ani naše telá neboli čerstvé. Zasa sme sa atomizovali. Z vrcholu Bobotov nebol výhľad, ale pár metrov pod ním bol nádherný pohľad na oba Rozsutce. Na Vrchpodžiari sme sa vrátili do mesta. Ľudí ani …. maku. Ponáhľame sa do Štefanovej. V penzióne Stárek si jedlo neobjednávame, ale nápoje v nás miznú veľmi rýchlo. Spokojní z krásneho výletu sa vraciame domov. Topoľčanci, akú krásu vám ponúknuť, aby ste prišli?

Zapísal Peter st.

Fotografie z podujatia Obšívanka – Boboty.