Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2025).

Králický Snežník, Jeseníky, ČR

Začiatok podujatia: 3. 8. 2024
Koniec podujatia: 11. 8. 2024

1. deň, 3. 8. 2024

Jeseníky a Králický Sněžník prilákali 26 záujemcov. Škoda, že tak málo. Ubytovaní sme boli na Králickej chate v Střibrnici pri Starom Meste. Chata z čias prvej republiky, ale zrekonštruovaná s dobrými posteľami. Cena aj s polpenziou bola 25 €. Jedlo tradičné, české. Cestou tam sme sa zastavili v Javoříčskych jaskyniach, na naše prekvapenie s peknou kvapľovou výzdobou. Ešte predtým sme si pozreli pamätník obetiam II. svetovej vojny s Fučíkovým odkazom. Po jaskyniach sme sa boli pozrieť na miesto, kde voľakedy stál hrad Branky. V Lošticiach sme sa zastavili v múzeu olomouckých syrčekov – tvarúžkú. V meste bolo všetko z tvarúžkú. Aj zmrzlina. Veľmi nechutila. Na naše prekvapenie tvarúžky sme síce videli, ale necítili. Videli sme aj malebný hrad Bouzov. Ten navštívime pri našej spiatočnej ceste. Na chate nás privítala zaujímavá zostava. Pani v stredných rokoch, dvaja starci a jedno dieťa. Naši Poiroti našli rozuzlenie. Pani s jedným starčekom a dieťaťom tvorili rodinu. Druhý starý pán bol otcom pani. Pri chate boli kruhy a bradlá. Majiteľ sa na nich ešte prednedávnom naťahoval. Bol to bývalý gymnasta. Teplota v nami navštívenej oblasti nepresiahla 24 stupňov. Väčšinou pofukoval príjemný studený vietor.

2. deň, 4. 8. 2024

Trasa: Kouty nad Desnou – horná stanica lanovky – Tetřeví chata – Mravenečník – prečerpávačka Dlouhé stráne – Rysí skála na Medvědí hore – lanovka

V tento deň bolo najhoršie počasie. Busom sme po pekných, ale úzkych cestách prišli do Brannej. Mnohí sa zúčastnili svätej omše v peknom kostole sv. Michala na návrší. Celá dedina bola v minulosti bohatá. Ťažilo sa tu aj zlato. Bol tu aj hrad. Omša bola rýchla. Kňaz je tu už 20 rokov, pravdepodobne je to Poliak, posťažoval sa, že drvivá väčšina veriacich stále o niečo prosí, ale takmer nikto nepoďakuje. Tieto slová zasiahli aj našu skupinu a nejaký čas sa to aj aplikovalo. Na lanovku sme nasadli v stredisku Kouty nad Desnou. Bola to 6 sedačka. Využívajú ju hlavne cyklisti. Majú tu trailové trate. Ideme okolo nefunkčných veterných elektrární, vystupujeme na Mravenečník. Sme v oblakoch, nevidíme nič. K hornej stanici prečerpávacej vodnej elektrárni Dlouhé stráne prichádzame za vetra a začínajúceho dažďa. Viditeľnosť takmer nulová. Občerstvujeme sa, prechádzame sa pozdĺž nádrže, dno nevidíme. Hádam na minútku vietor odfúkol mraky. Stále prší. Je zaujímavé, že z tejto elektrárne urobili zaujímavý turistický bod. Dá sa sem vyviezť autobusom, dole sa spustiť na kolobežkách. Dolný objekt elektrárne je možné navštíviť a pozrieť si technické riešenie. A ako je to na našej na Čiernom Váhu? Úplne opačne. Cestou späť sme sa zastavili na Rysí skále. Sú pri nej vybudované dva krásne prístrešky. A čo u nás? Prístrešok? Čo nežiješ, načo. Ľudia by tam prespávali a nechávali bordel. Na parkovisku dole sme sa stihli aj najesť. Večer bol olympijský a kartársky, ako aj všetky ostatné.

3. deň, 5. 8. 2024

Trasa: Králická chata – Staré Mesto – Starý kopec – Větrov 918 m – Pod Dalimilovou rozhľadňou – Pod Starým kopcom – U ozdravovny Morava – Pechotní zrub Borek a ozdravovna – Staré Mesto 14,2 km/460 m, v skutočnosti po zablúdení 16,4 a tí, čo išli na chatu pešo 19 km

Autobusár musí mať za týždeň jeden deň voľna. Dopriali sme mu ho práve dnes. Ideme peši do Starého Mesta. Využívame modrú značku. V meste sme sa nechali uniesť zaujímavými rozhovormi, až sme zablúdili. Pri návrate na správnu značku sme si nohy ošľahali žihľavou. Tá nám dodala dobrú náladu. Jej ostne obsahujú totiž serotonín a ten zlepšuje náladu. Odborné okienko: Chĺpky žihľavy obsahujú zmes troch chemikálií, ktoré pri kontakte s kožou spôsobujú podráždenie. Tieto chemikálie sú histamín, acetylcholín a serotonín. Koniec odborného okienka. Ideme na kopec Větrov, kde stojí novovybudovaná Dalimilova rozhľadňa. Pôvodne stála na Králickom Snežníku. Poliaci je v roku 1973 nahradili modernou, vyššou, ale nie krajšou. Rozhľadňa ponúka aj občerstvenie. Nemajú však turistické polievky. Aby sme stihli otvorenú cukráreň v Starom Meste, veľa sa nezdržujeme. Zastavujeme sa pri vojenských bunkroch vybudovaných v medzivojnovom období. Boli perfektné, dobre postavené, ale boli to zbytočne vyhodené peniaze. Dobre vybudované opevnenia sa v minulosti vždy obišli. V cukrárni sa míňali hlavne veterníky. Viac ako polovica turistov odišla na chatu pešo.

4. deň, 6. 8. 2024

Trasa: Pod Klepáčom – Klepáč – Králický Snežník – Stezka Českem – Hraničná hora – Kaplička – Stříbrnice – Králická chata 18 km/760 m

Šoféra sme prehovorili, aby išiel busom až pod Klepáč. Ušetrili sme si 200 metrov výškových. Cesta bola na jedno auto, asfalt ukážkový. Na parkovisku ešte nebolo veľa áut. Bez problémov sa otočil. Nás čakala hneď zo začiatku stena. Ťažko sme sa rozbiehali. Dýchali sme ani kŕmne husi po nakŕmení. Na Klepáči, alebo Trojmorí – vody z tohto kopca putujú do Čierneho, Severného a Baltického mora, stojí drevená rozhľadňa. Čo nevidieť, dožije. Stretli sme tu aj domáceho osamelého vlka, ktorý prespal na vrchole. Vybavenie mal aj na Severný pól. Hopsáme hrebeňom, na kamenistej ceste trénujeme členky. V sedle Puchača sa rozdeľujeme. Časť ide hrebeňom, časť hrebeň traverzuje. Na Králickom Snežníku sme sa stretli. Na vrchole je obrovská moderná rozhľadňa. Vstup je zadarmo. Maník pri vstupe predáva sušené mäso. Ľudí je tu veľa. Kúsok pod vrcholom je prameň Moravy. Pri zaniknutej Chate Lichtenštejn je často fotená socha Slúne. Serpentínky vynechávame, ideme po štátnej hranici až po sedlo Hraniční hora. Tu sa zasa delíme. Časť ide na chatu Návrší a časť pokračuje po zvolenej trase na Kapličku. Stretáme sa v penzióne Štvanice. Dávame si polievky. Na našu chatu je to už len kúsok po asfaltke okolo lyžiarskeho strediska Ski areál Králičák.

5. deň, 7. 8. 2024

Trasa: Červenohorské sedlo – Výrovka – Švýcarna – Praded – chata Barborka – Bíla Opava – Karlova Studánka

Dlhý výjazd plný serpentín do sedla si vyžiadal aj Kinedril. Vyrážame po červenej značke. Trasa pekná, zaujímavá. Na miestach mokradí je urobený drevený chodník ponad. Prevýšenie primerané. Na chate Švýcarna máme občerstvovaciu prestávku. Na Praded prichádzame po asfaltke. Smerom od Ovčárny sem prúdia davy. Vidieť tu veľa kočíkov, cyklistov. Okrem dominantného vysielača tu najväčší záujem o fotenie vyvoláva socha Pradeda. Na foto sa stojí rada. Výhľady v peknom počasí sú ďalekonosné. Pozeráme sa aj na Petrovy kámeny, ktoré máme v pláne neskôr. Až do vysokých polôh sa vrátilo pasenie dobytka. Oceňujú to hlavne deti. My po asfaltke prichádzame k chate Barborka. Je obrovská, plná turistov, ale za záchod sa tu platí. A že prečo je v okolí veľa podpapiernikov. Objednávame si jedlo a pomerne rýchlo odchádzame. Čaká nás ešte tiesňava Bílé Opavy. Chodník je obojstranný, ale väčšina ľudí ide hore. Čo je aj logické. Chodník je zaujímavý, miestami adrenalínový. Zvládli sme ho bez úrazu. Od našich bežcov dostávame informáciu, že v Karlovej Studánke je problém s parkovaním. Ešteže sú mobilné telefóny. Autobus prišiel na zavolanie.

6. deň, 8. 8. 2024

Trasa: Dolní Morava – Bridge 721 – Stamichmanova štôla – Dolní Morava 6 km

K visutému mostu sme sa dostali lanovkou. Na moste nie je cítiť veľký nával. Dá sa odfotiť aj bez ľudí. Strach akosi nepociťujeme. Možno aj preto, že ako podlaha je roštový plech a nie sklo. Myslím si, že raz a dosť. Je to zaujímavé, ale nikto nevýskal. Trochu ideme hore a potom už len dole. Počasie pekné, výhľady tiež. Ideme okolo všade prítomných bunkrov. Vraciame sa pod most a pokračujeme dole. Zastavujeme sa pri Stamichmanovej štôlni. Je tu socha škriatka, ale hlavne dajú sa tu kúpiť nápoje i nanuky. Využili sme oboje. Prechádzame cez množstvo zjazdoviek. V reštike máme neskorý obed.

7. deň, 9. 8. 2024

Trasa: Ovčárna – Petrovy kameny – Jelení studánka – Pecný – Ztracené kameny – Skřítek

Cesta autobusom bola zaujímavá. Prišli sme do Karlovej studánky. Na Ovčárnu chodia miestne autobusy. Bola aj možnosť vyviezť sa našim za peniaze. Využili sme to. Cesta na Ovčárnu sa opravuje. Na chate sa nezastavujeme. Ešte sme plní z raňajok. Stúpame na Petrovy kameny. Vlastne ideme len okolo po značke. Hľadíme na majestátny Praded. Po hrebeni pomaly klesáme. Trasa je plná výhľadov. Míňame ošumelý hraničný kameň. Fúka vietor, ale je dobre. Hlceme pri útulni Jelení studánka. Skúšame aj miestnu studničku. Dobrá, studená. Po hrebeni je viacero skalných zoskupení. Jedno je aj na vrchole Pecny. Škriabeme sa na vrchol, fotíme. Ďalšie rozpadávajúce skaly sú Ztracené kameny. Nasleduje strmšie klesanie až Nad Skřítkem. V motoreste Skřítek je dobrá ponuka jedál, tak sa zasa je.

8. deň, 10. 8. 2024

Trasa: Červenohorské sedlo – Keprník – Šerák – Ramzová 16 km

Aje tu zakončenie nášho putovania v Jeseníkoch. Vyvážame sa na Červenohorské sedlo. Tentoraz ideme na opačnú stranu. Hneď na začiatku sa zastavujeme na symbolickom cintoríne, ktorý sa nazýva Pamätník obetiam hôr. Je umiestnený v bývalom lome. Je tu kaplnka. A ako inak, je tu zoznam ľudí, ktorí zahynuli v tunajších horách. Stojíme aj pri Bílom sloupe. Je tu symbol pôvodného turistického značenia – drevený biely orientačný stĺp. Stojíme a vlastne sedíme, pri Vřesovej studánke. Kúsok nad ňou je kamenný oltár so sedením. Oltár je mohutný a pripomína štyroch evanjelistov. Ideme okolo Kamenného okna. Začínajú nás spredu ohrozovať bežci. Beží sa tu totiž pretek. Tí prví s vážnymi tvárami a odhodlaním zvíťaziť. Neskôr fajnšmekri, ktorí vychutnávajú atmosféru. Sú usmiati. Aj postoja a porozprávajú sa. Konečne sme na Keprníku. Je trochu mimo trasy. Fúka silný vietor. Už sa tešíme na chatu na Šeráku. Chata je mimo trasy, aj tak naň vystupujeme. Ľudí veľa, obsluha pomerne rýchla. Posedeli sme. A teraz už len dlhá cesta do Ramzovej. Dole ide aj lanovka, ale nás neuchvátila. V Ramzovej je zasa kde posedieť. Majú aj zmrzlinu. Vyplácame ubytovanie na našej chate. Bolo nám dobre a aj nám je ľúto, že zajtra odchádzame. Po večeroch sme pozerali olympiádu, hrali karty, rozprávali sa. Spev našťastie nebol.

8. deň, 11. 8. 2024
Trasa: Bouzov

Na ceste domov sme sa zastavili na romantickom hrade Bouzov. Je rozprávkový a preto sa v ňom točilo veľa rozprávok. My sme si kúpili lístok do veže. Ocenili sme pekný výhľad. Autobus nás prišiel zobrať autobus. Pani, čo predávala lístky, ho naháňala na bicykli. Chcela, aby sme platili parkovné. Nepodarilo sa jej to. Šťastne sme prišli domov, bohatší o spoznanie krásnych moravských hôr.

Zapísal Peter st.