Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Dátum konania: 27. 1. 2024
Trasa: Jasenská dolina – Medzijarky – Poľka – Lysec (1 381 m n. m.) – a späť (12 km).
Silný vietor v predpovedi počasia nás previal na 32 kusov. Tam, kde sme boli, trochu fúkalo ale nič moc. 27 sa nás vybralo na Lysec. Zjazdári majú na zjazdovkách sneh nafúkaný. Fufguje aj škôlka. Štamprlíci už jazdia. Ideme po zelenej značke, po zamrznutom podklade, ktorý je pocukrovaný snehom. Trochu sa šmýka, ale ide to. Mačky na nohách sa objavujú už na Medzijarkoch. Snehu pribúda, počasie oblačné s občasným lokálnym pretrhaním. Pri výšľape na Poľku zasvietilo aj slnko. Všade okolo boli sivé snehové mraky, len nad nami slnko. Boli sme osvietení. Uvidím, či sa to nejako ukáže na charakteroch. Na hrebeni sme si už mysleli, že to máme za pár. Viackrát sme sa tešili, že vidíme vrchol. Jeden macher si to vykračoval po zľadovatelom snehu s rukami vo vrecku. Šmykol sa, spadol, nos si do ľadu bachol. Vypadal, ani čo by ho žena hrncom trafila. Mužstvo trápil hlad. Nevydržali sme až na vrchol. Najedli sme sa pod krásnym smrekom. Na vrchole už bola chumelica. Nálada bola dobrá, až euforická. Dole sme schádzali svižne. Nedočkavci už nemohli vydržať a tak sme sa roztrhali. Koniec zbehol nepoužívanou zjazdovkou k penziónu Brest. Podľa otváracích hodín mal byť otvorený. Živú dušu sme tam nevideli. Po asfaltke ideme k busu. Zastavujeme sa v penzióne Babia hora. Je tu prázdno, teplúčko. V krbe horí drevo. Majú aj polievky, ale čapované nápoje nemajú. Je málo návštevníkov a nie je odbyt. Najedli sme sa, osušili, oddýchli a poďho k autobusu. Všetci prišli včas, nuž po peknom zimnom snežnom dni odchádzame.
Zapísal Peter.