Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Jastrabská skala

Dátum konania: 20. 5. 2023

Trasa: Bartošova Lehôtka – Jastrabská skala – Jastrabá – Búrovie – Kečka – Stará Kremnička, žel. stanica – Stará Kremnička (16 km).

Pri cestách autom do Kremnice je vidieť vysoké bralo. Nuž sme sa naň išli pozrieť zblíza. V Lehôtke vystupujeme pri kostole. Dedina je pekná, upravená. Stúpame, prechádzame železničnú trať. Do sedla Jastrabskej skaly sme sa zapotili. Tešíme sa z výhľadov na oboch koncoch vrchola. Vrátili sme sa do sedla a po náučnom chodníku ideme k železničnej stanici Jastrabá. Pomerne dlho ideme po asfaltke. Je tu koniec sveta, ale pekný. V dedine je veľa chatárov. Za dedinou odbočujeme na lúky. Máme pekné výhľady na Kremnické vrchy. Lazy Búrovie len lízneme. Klesáme k železničnej trati. Pozeráme si tunel, kde 5.10.1944 po prvýkrát zasiahol do bojov pancierový vlak Štefánik. Pod vyvráteným stromom sme našli paštétu Pionier z čias budovania železničnej trate. Pokračujeme k hlavnej ceste, ktorá sa práve opravuje. Odbočujeme k železničnej stanici Stará Kremnička. Má zaujímavú históriu. Budovy sa už rozpadajú. Stretli sme jej majiteľa, ktorý ju chce opraviť. Má čo robiť. V dedine sa zastavujeme pri prameni Grand a hľadáme najlepšiu krčmu. Vraj je pri futbalovom ihrisku. Aj bola. Mali sme tam pristavený aj autobus.

Zapísal Peter st.

Kto nebol s nami, môže si prečítať zaujímavosti železničnej trate.

Železničná zastávka Stará Kremnička má pohnutú históriu i budúcnosť. Pôvodné budovy na zastávke boli postavené v roku 1872 v strmom svahu Kamenice na vysokých oporných múroch. Po zrušení personálneho obsadenia zastávky prišlo k ničeniu objektov vandalmi a poveternostnými vplyvmi.

V súčastnosti sú objekty opustené a chátrajú. ŽSR ich plánujú (včítane výhybiek a 2. koľaje) zlikvidovať, pretože na opravu nie sú peniaze.

Zaujímavosti:

Historické udalosti:

V máji 1919 pri obsadzovaní Slovenska maďarskou Červenou armádou, maďari vypravili zo Zvolena do Kremnice pancierový vlak, ktorý sa dostal po tunel Skalica. Ďalej nemohol pokračovať pre porušenú trať, čo využili československý vojaci a za pancierovym vlakom tak isto porušili trať, čím znemožnili vlaku pokračovať v ceste a maďarskí vojaci sa vzdali.

Trať pre svoj horský charakter a krásu prírody ktorou prechádza, hlavne v úseku Hronská Dúbrava - Kremnické Bane sa nazýva Slovenský Semmering. (Semmering je alpský priesmyk v nadmorskej výške 985 m v Rakúsku medzi Dolným Rakúskom a Štajerskom. Tu bola vybudovaná prvá horská železnica v Európe.)

Slovenský Semmering – železničná trať ŽSR 171 Zvolen - Diviaky (Vrútky)

Trať Zvolen - Kremnica - Diviaky bola postavená v rokoch 1870 – 1872, ako súčasť Uhorskej severnej železnice, spájajúcej Budapešť s Vrútkami na Košicko-bohumínskej železnici. Stavba trate bola technicky veľmi náročná, hlavne prechod cez Kremnicu, ktorý v tej dobe patril medzi odvážne projekty železničného staviteľstva. Náročnosť výstavby dokumentuje úsek od Hronskej Dúbravy po Kremnické Bane, kde na úseku 35 km prekonáva výškový rozdieľ 512 m, na dlhých úsekoch stúpa až 16 ‰ a tak isto klesá (16 ‰) z Krmnických Baní do údolia Turca. Trať sa prediera cez Kremnické vrchy, pridŕžajúc sa úpätí, množstvom tunelov a dlhých násypov. Pre maximálne zníženie nákladov (pozn. šetrilo sa už aj v tých rokoch) na stavbe bola výlúčena stavba mostov a viaduktov.

V roku 1871 na stavbe trate pracovalo pod vedením vrchného inžiniera Richarda Brechtleho denne 6000 až 7000 robotníkov skúsených pri prácach s kameňom. Boli prevažne z južného Tyrolska, Kraňska a severného Talianska, ďalej aj Česi, Moraváci, Bulhari a Rumuni. Z domácich obyvateľov z okolitých dedín sa na stavbe zúčastnilo iba malé percento, zvyčajne iba ako furmani pri odvoze a dovoze materiálu na kratšie vzdialenosti a ako pomocní robotníci.

Na trati bolo pôvodne postavených 10 tunelov s celkovou dĺžkou 2763 m., v neskoršom období boli 2 skalné zárezy preklenuté liatym betónom (Hrenca II a Kremnický) a jeden tunel predĺžený o galériu (Sohler), čím celkový počet tunelov stúpol na 12 s dĺžkou 3062 m.