Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany.

Zbojnícka chata

Začiatok podujatia: 25. 3. 2022
Koniec podujatia: 27. 3. 2022

Zimné Tatry nás lákali. Prihlásilo sa 40 záujemcov, mnohí sa odhlásili, niektorí sa prihlásili. Pre problémy so žalúdkom sa vrátila Hela s Jurajom do Smokovca. Konečné rezumé bolo 29 kusov na chate. Väčšina šla vlakom, zbytok autami. Rozmýšľali sme, či sa necháme vyviezť pozemnou lanovkou na Hrebienok.

Dohodli sme sa, že hanba pôjde bokom a využijeme lanovku. Tá však nepremávala. Bol technický deň. Na Hrebienku sme sa teda počkali a vyrazili do snehom zapadnutých Tatier. Peťo s Mariánom nás informovali, kde aký vodopád vidíme, s akou obťažnosťou. Boli sme na chládku, hoci bolo nádherné slnečné počasie.

Pod Hangom sme sa až na troch počkali. Tí traja zvyšní sa vybrali Generálom. Dvaja sa vrátili, ale Igor neohrozene pokračoval za skialpinistami. Vraj tam boli pekné dievčatá. Igor nakoniec cestu na chatu našiel. Na chate vládne disciplína. Najprv sme sa zapísali na ubytovanie. Potom nás rozdelil šéf zmeny na izby.

Pri večery sme boli vyvolávaní na odber stravy. Tá bola dobrá. Bola batátová polievka, kuracie soté a puding. Večer sme dlho nerozprávali. Na druhý deň sme vyrazili na Svišťový štít. Okrem dvoch skialpinistov, ktorí si robili vlastný program. Počasie opäť katalógové. Vystupujeme na prvý vrchol, druhý i tretí.

Tesne pred odchodom prišla za nami líška. Pýtala si stravu. U niektorých bola aj úspešná. Na chatu sme sa vrátili o dvanástej. Hodinový oddych a potom bolo pripravené školenie. Cez túto prestávku na chatu prišla Hela s Jurajom. Trochu sa jej polepšilo a postupne si dávali ďalšie ciele, až prišli na chatu. Vrátili sme sa do jedného z kotlov Svišťového štítu.

Tu sa preberala situácia po zasypaní lavínou, traverz s použitím cepínu a hlavne zaujímavé brzdenie cepínom pri pádoch. Prichádzame na chatu, pýtame sa na skialpinistov. Dozvedáme sa, že okolo pól šiestej už sedia v električke smerom do Smokovca. Vonku bola snehová víchrica. Večera sa začala o siedmej večer. Bola hustá rajčinová polievka, guľáš s knedľou a perník poliaty čokoládovou polevou.

Skialpinisti sa nevrátili ani o deviatej. Začíname byť nervózni. Ďalší telefonát hovoril, že sú v Generálovi a čo nevidieť budú na chate. A viac sa neozývali. Začalo to byť vážne. Požiadali sme o pomoc chlapcov z chaty. Našu pomoc odmietli s dodatkom, že radšej budú hľadať dvoch ako dvadsiatich. Prvý dvaja sa vybrali k lokalite Generál. Volali, že nikoho nestretli.

Ďalší traja sa vybrali po značke. Tí boli úspešní. Na chatu prišli niekedy po 22,00. Veľa nerozprávali. Nespali sme dlho. V noci sa posúval čas a my sme chceli chytiť vlak o 10,48 zo Smokovca. Ráno už nesnežilo. Svietilo slnko, ale fúkal silný vietor. Po pár sekundách boli stopy zaviate. Držali sme sa pohromade. Veverkov vodopád bol nasvietený a bol priezračne modrý. Do Smokovca sme prišli s hodinovým predstihom. Skialpinisti síce nezablúdili, ale jeden si po páde zlomil dve rebrá. Prišiel na to až doma po niekoľkých dňoch.

Resume: počasie bolo nádherné, slnečné, dobrá viditeľnosť. Snehová búrka prešla v noci. Ľudia prajní, počúvajúci odborné vedenie, okrem chodenia na kraj hrebeňa, kde hrozil pád.

Účastníci si odniesli veľa skúseností o pobyte v zimných podmienkach vo vysokých horách, začo ďakujeme našim inštruktorom Peťovi a Mariánovi.

Personál na chate príjemný. Bez reptania sa dali do hľadania našich zblúdilých skialpinistov. Za čo im pekne ďakujeme. Využili sme špeciálnu ponuku chatára za 30 € za ubytovanie a pol penziu na deň. Podmienkou bolo členstvo v KST.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Zbojnícka chata.