Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany.

Západné Tatry – juh

Začiatok podujatia: 3. 8. 2022
Koniec podujatia: 7. 8. 2022

24 účastníkov prišlo spoznávať krásy menej atraktívnych Tatier. Ubytovaní sme boli v Liptovskom Mikuláši v Lodenici. Za ubytovanie sme zaplatili 16 €, k dispozícii boli aj raňajky a večere. Varili chutne.

Streda 3. 8. 2022

Trasa: Sklabinský podzámok - Teplické serpentíny – vyhliadka pri kríži – Katova skala – Sklabinský Podzámok, Turčianska Štiavnička – Révayovský kaštieľ, Mauzóleum, úzkokoľajka, rodný dom Jána Kostru 16 km

Začali sme už v stredu ráno. Kto mohol. Zraz sme si dali v Sklabinskom Podzámku. Lesnou cestou sme sa dostali k Teplickým serpentínam. Tie dal urobiť majiteľ kaštieľa – veľkomožný pán kaštieľa – Revay, aby mal dostatok vody pre kaštieľne jazierka. Je to zaujímavé, pekné, vynaliezavé. Aj to je spôsob, ako zadržať vodu v krajine. Pri hornom jazierku je plot a za ním súkromník, ktorý zakazuje všetko. Obišli sme plot a vychodenou cestičkou sme sa dostali na vyhliadku Pod krížom. Sú z nej obmedzené výhľady. Úzkym chodníkom sme traverzovali úbočia s častým výhľadom. Na Katovej skale sme si oddýchli, najedli. Cesta do dediny je strmá. Dokonca sme použili jeden rebrík.

V Sklabinskom Podzámku sme stretli pána s kosačkou. Bolo niečo po 14,00 a krčma sa otvára o 16,00. Posťažovali sme sa. Z vrecka vybral telefón a niekde zavolal. O chvíľu nám oznámil, že krčmárka je už na ceste. Rýchlo sme sa pobrali preč. Krčmárka nás už očakávala. Osviežili sme sa nápojmi aj nanukmi. V rozpálených autách sme prišli do Turčianskej Štiavničky. Zaparkovali sme pri lesnej železničke. Pozreli sme si opravujúci kaštieľ, ktorý patrí ruským majiteľom, pristavili sme sa pri rodnom dome Jána Kostru, vypočuli sme si recitáciu zo zbierky Moja rodná od Jany, navštívili sme révayovské mauzóleum na cintoríne. Múzeum zvonov sme si pozreli zvonku. Bolo zatvorené a nám sa nechcelo telefonovať jeho správcovi.

Ubytovanie sme mali v Lodenici v Liptovskom Mikuláši. Izby boli menšie. Hneď pod oknami bola cyklocesta pri Váhu. Cyklisti, chodci, bežci, kolobežkári sa tu hojne zastavovali.

Štvrtok 4. 8.2022

Trasa: Vápenica 750 m – Babky 1 566 m – Sedlo Predúvratie 1 585 m – Chata pod Náružím – Mních 1 460 m – Partizánsky bunker – rázcestie na Tokarinách – Bobrovecká vápenica 15 km/1100 m

Ráno sme vyštartovali o 7,00 už v plnej sile – 24 účastníkov. Prišla nás podporiť aj Jankina kamarátka, ktorá nás vedomostne obohatila o históriu i rastlinstvo. Do Bobrovca sa ide po obchádzkach. Zastavujeme sa v Jednote a kupujeme potrebné potraviny. Hneď po štarte nás zaujala kaplnka s krížovou cestou. Jej názov bol Sionská hora Matky Božej. Dal ju postaviť kňaz spolu s dedinčanmi ako pamiatku na uvoľnenie útlaku cirkvi minulým režimom. V okolí je postavených veľa chatiek a aj asfaltová cesta je nová. Dozvedáme sa, že bola postavená urbárom. Boli to posledné peniaze, ktoré urbár dostal. Les je napadnutý lykožrútom smrekovým, ťažiť sa nesmie. Najbližších 100 rokov urbár neuvidí ani euro. Cesta strmo stúpa. Šliapeme po obnažených koreňoch. Ideme v chládku. Na poriadne slnko sa dostávame až tesne pred Babkami.

Úsmevy, dlhšia prestávka. Na Chatu pod Náružím ideme cez Sedlo Predúvratie. Dalo sa to aj skrátiť, ale plán je plán. Na chate si kupujeme nápoje, sáčkovú polievku. Na chate sa dá aj ubytovať. Stretáme tu aj dvoch našich cyklistov. Po občerstvení sa ideme pozrieť na vrchol Mnícha. Výhľady sú pekné, ale oficiálna značka sem nevedie. Cesta späť je už menej zaujímavá. Zastavuje sa ešte pri partizánskom bunkri, ktorý využil malú jaskynku. Pri informáciách o ňom sme sa dozvedeli, že partizáni mali so sebou aj psa. Keď boli hladní, pes neprežil. Na Vápenicu sa vraciame cyklochodníkom. Nie je taký strmý. V Lodenici si dávame dopredu nahlásenú večeru. Vrava zdola od návštevníkov utíchla neskoršie, ako je nočný kľud. Ešteže vynašli štuple do uší.

Piatok 5.8. 2022

Trasa: Hrdovo – Rázcestie pod Bystrou – Bystrá a späť 18 km/1 450 m

Počasie má byť pekné, nuž ideme na našu najťažšiu túru. Autá nechávame pri ceste na parkovisku. Cesta je to takmer nekonečná. Potok Bystrá má dostatok vody, kráčame vedľa neho. Voľakedy stál pri studničke prístrešok. Dnes leží na studničke. Nevieme, či je voda pitná. Ešte včera večer padla myšlienka, nechať si v potoku nápoje a pri ceste späť sa vychladenými občerstviť. Niektorí tak urobili po prechode potoka, niektorý až na plató v jazierku, kde takmer nebola voda. Čakal som nejaký odpad účastníkov, ale nikto sa necítil byť neschopný vyjsť na vrchol. Značne potrhaní, ale zvládli to všetci. Na vrchole sme zjedli, čo sme si vyniesli.

Cesta dole bola ešte útrpnejšia ako hore. Nápoje v jazierku boli teplé. Nápoje v potoku by boli správne vychladené, ale zmizli. Buď boli odnesené vodou, alebo inými turistami, ktorých tam bolo na prekvapenie veľa. V Lodenici sa zastavovali známe osobnosti športu. Bol tam pán Cibák, známy vodák i staviteľ kanálov a zajtra sa tam zastaví aj Igor Vlha, ktorý sa chodí s partiou bicyklovať. Rozhovory pod našimi oknami viedli dlho.

Sobota 6. 8. 2022

Trasa: Podbanské – Horáreň pred Tichou - Kôprova dolina – Kmeťov vodopád a späť 17 km/350 m

Ľahšia túra sa už pýtala a aj prišla. Zaparkovali sme na veľkom parkovisku v Podbanskom. Asfaltová túra sa začala. Ľudí dosť na pešo aj na bicykloch. Stúpanie bolo pohodlné. Pred Kmeťovým vodopádom sa spustil vietor. Mysleli sme si, že už prichádza hlásená zmena počasia. Padli aj prvé kvapky. Tam, kde končí cyklochodník, je odbočka ku Kmeťovmu vodopádu. Prístup k dolnej časti vodopádu je pekne upravený, horná časť je len pre ochranárov. Fotíme a vraciame sa späť. V Podbanskom sa chceme najesť. Sviští brloh je zatvorený.

Zostáva nám Koliba Permoník. Je tam dosť ľudí. Miesto sme si našli vo vnútri. Ako obsluhujúce tu pobehujú dve ženy. Ony naozaj behajú, pretože nestíhajú. Ja osobne som bol s kvalitou stravy spokojný. V Mikuláši je veľa kultúrnych podujatí. Chceli sme ísť na feministické podujatie. Názvy piesní nebudem písať, pretože, keď som to napísal, klávesnica zmenila farbu na červenú. Zrejme úspešná kapela nakoniec nekoncertovala. Divadelné predstavenie sme si už nepozreli. Pýtali od nás 10 €. Večer sme dohodli program na nedeľu a pri počúvaní Vlhových priateľov sme zaspávali.

Nedeľa 7 .8. 2022

Trasa: Prosiek – Prosiecka dolina – Červené piesky – Svorad a späť 10 km/670 m

Prosiecka dolina nemôže sklamať. Na parkovisku nás pani ozbíjala o 3 €. Parkovisko je zatiaľ takmer prázdne. Vody v potoku Prosečianka nie je veľa, ale sme vďační aj za to. Drevené môstiky tento rok asi doslúžia. Vstup cez Vráta je pekný, zaujímavý, pre niekoho aj adrenalínový. Neskôr sa dolina roztvára. Občerstvujeme sa pri odbočke na vodopád Červené piesky. Dozvedáme sa, že voda je aj tam. Nebolo jej veľa, ale neprášilo sa tam. Záver doliny je veľmi pekný. Musia sa používať aj ruky. Vystupujeme hore nad TIM Svorad. Na lúkach je dominantný bodliak. V parlamente je to podliak. Konzumujeme všetko, čo nechceme priniesť domov. Domágané Tatranky, rozpustené čokolády, nazelenalé salámy.

Na autách sa ešte zastavujeme v motoreste Rieka. Prečo? Nuž nečaká sa tu a vára sa dá zjesť. Parkovisko bolo úplne plné. Jedno parkovacie miesto musela chrániť Martina vlastným telom. A takto dobrodružne sa skončil náš výlet do Západných Tatier – juh.

Zapísal Peter st.