Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Vápeč

Dátum konania: 5. 3. 2022

Keď na poslednú chvíľu potvrdím účasť a po žiadnej sms či emailovej odozve neviem, či sa vôbec k niekomu vmestím do auta, zbalím večer všetko potrebné a ráno pred 8:00 hod. čakám na mieste určenia – parkovisko pred Tescom, Topoľčany. S turistickým batohom a paličkami som neprehliadnuteľná a z prichádzajúceho auta ma vonku osloví Hela s Jurajom a Peťkou či sa chystám s nimi na Vápeč. Vysvetlím situáciu a stotožnená s tým, že ak sa do auta nezmestím, odchádzam domov, čakáme na zvyšok posádky. Prichádza Danka, Katka, Peťko, Janko a Vladko. Predstavíme sa. Po odsúhlasení šoférmi nasadám ako piaty člen posádky do auta s Helou, Jurajom, Peťkou a Vladkom a vyrážame do hôr za novým spoznávaním krás prírody.

Autá parkujeme pred chatou Homôlka, pofukuje vetrík, obliekame vrstvu navyše a zahrievame sa čajíkom od Vladka, dávame batohy na chrbát a vyrážame po modrej značke. Terén je zasnežený a zamrznutý, Peťko sa vracia späť do auta pre turistické nesmeky. Po niekoľkých metroch prichádza prvé výrazné stúpanie bukovým lesom, ktoré nám dáva zabrať, vyzliekame vrstvu oblečenia. Stúpanie zvládame, prechádzame hrebeňom, po zamrznutom a zasneženom chodníku nasadzujeme nesmeky. Po pravej strane hľadíme do hlbokého lesa, po ľavej strane sa nám miestami otvárajú výhľady do doliny. Tak ako sme v úvode prudko stúpali, čaká nás výrazné klesanie, ideme opatrne a dávame si pozor. Zrazu nás obiehajú ultrabežci trénujúci na Sparťana, ktorí to valia dolu zasneženým kopcom behom v bežeckých teniskách, mini batohoch a krátkych rukávoch. Prechádzame zasneženou lúkou, odkiaľ sa nám prvýkrát ukáže cieľ našej cesty - majestátny Vápeč, opäť do lesa. Široká lesná cesta sa príjemne vlní, máme čas sa vydýchať a pohodovým tempom prichádzame k turistickému rázcestníku Srvátkova lúka.

V drevenom prístrešku s lavičkami, stolom a ohniskom doplníme tekutiny a energiu sladkým koláčikom. Súbežne s modrou značkou sa napojíme na červenú značku Cestu hrdinov SNP (E8), vstupujeme do lesa, pokračujeme zvlneným terénom k turistickému označeniu NPR Vápeč, z ktorého sa dozvedáme, že územie NPR Vápeč (75,38 ha) predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru. Čaká nás prudké stúpanie, ktoré nám dáva zabrať. Bukový les sa postupne mení na borovicový. Dostávame sa do odlesneného terénu, ktorý nám ponúka prvé výhľady do okolia. Zastavíme sa na chvíľu, fotíme sa, kocháme výhľadmi. Pokračujeme k rázcestníku v sedle Palúch pod vrcholom, záverečným stúpaním prechádzame okolo jaskyne až na skalnatý vrchol Vápča, z ktorého nás potešil kruhový výhľad na okolité vrcholy Strážovských vrchov, Bielych Karpát, Vršatské bradlá, Javorníky, Malý a Veľký Manín, Súľovské vrchy. V diaľke bol vidieť hrebeň Veľkej Fatry, Vtáčnika a Veľkého Tribeča. Na vrchole sa nezdržiavame dlho, fúka vetrík a je zamračené, zahrejeme sa teplým čajom, pri kríži zdokumentujeme spoločný výstup skupinovými i individuálnymi fotografiami a poberáme sa späť do sedla Palúch.

Zo sedla sa stáčame vpravo na červenú turistickú značku, krátko zídeme a pri skalných útvaroch zahájime oddych a dlhšiu prestávku. Je krátko pred pol jednou...čas naplniť brušká. Juraj nás ponúka fantastickou oškvarkovou pomazánkou, ktorej sa nedá odolať, každý z nás spapá pripravenú desiatu, doplníme tekutiny. Tyčinkou od Peťka naberáme energiu a cukor na zostupové kilometre, s Jankom pozeráme do online turistickej mapy. Nad zmenou pôvodného plánu, tam späť tou istou trasou, sme uvažovali už počas výstupu. Po vzájomnej dohode pokračujeme červenou turistickou značkou do Hornej Poruby. Sneh sa nám stráca pod nohami a príroda má nádych jesenných farieb. Po miernom klesaní obchádzame vrcholové bralá až k upravenému prameňu s lavičkou a za tri – štyri minútky sme na rázcestí červenej, modrej a žltej turistickej značky Nad Hornou Porubou. Pokračujeme cestou hrdinov SNP až k turistickému rázcestníku Vápeč, fotíme sa. Šumiace prostredie lesa nám spríjemní neďaleko vyvierajúci Porubský potok pozdĺž ktorého kráčame, na chvíľku sa zastavíme pri prameni nad cestou, ochutnáme miestnu vodu. Odbočujeme z červenej turistickej značky na lesnú cestičku, ktorá vedie súbežne so značkou. Naše kroky si oddýchnu pri turistickom prístrešku, ktorý je veľmi pekne upravený. Opäť s Jankom pozeráme do online mapy, pokračujeme lesnou cestou, ktorá sa opäť napojí na cestu hrdinov SNP. Prichádzame do obce Horná Poruba, míňame zástavku autobusu (Horná Poruba, nocovňa SAD) a pýtame sa miestneho lesníka na
cestu na chatu Homôlka. Odporúča nám lesnú cestu.

Vydáme sa ňou a opäť nás čaká mierne stúpanie lesom. Nevládzem, párťáci v svižnom tempe predo mnou, moje nohy sa ledva vlečú, dochádza mi energia. Po stúpaní konečne rovinka, prichádzame k prístrešku so stolom, lavičkami a  útulni Osada Westernman (SALOON W) s upraveným okolím, pripraveným drevom, „vstupnou bránou“ a ohniskom. V útulni je možnosť núdzovo prespať, k dispozícii sú v podkroví aj matrace. Hľadám vo vaku rýchlu energiu v podobe hroznového cukru s horčíkom, podelím sa aj s ostatnými, doprajem nohám oddych a telu tekutiny. Po krátkom, ale výdatnom oddychu pokračujeme lesnou cestou a napájame sa na žltú turistickú značku vedúcu asfaltovou cestou. Príde nám nekonečná, ale rezkým krokom ju nakoniec prejdeme až k prírodnej rezervácii Pod Homôlkou. Z asfaltovej cesty odbočíme doľava do prudkého kopca po zasneženej lúke a napojíme sa opäť na modrú turistickú značku vedúcu k chate Homôlka. Presúvame autá na druhú stranu cesty pod lyžiarske stredisko Homôlka.

V bufete Partizán si horúcim čajom s rumom pripíjame na šťastný návrat k autám, váhame s objednávkou horúcej polievky. Pani bufetárka odporúča kapustnicu, vraj je široko ďaleko najlepšia, aj držkovú. Hladná ako vlk po dlhšom zvažovaní objednávam kapustnicu, neskôr sa ku mne pridá aj Peťka a Juraj s Vladkom si pochutnajú na držkovej polievke. Naplníme brušká, štrngneme na zdravie a v dobrej nálade a s úsmevom na tvári posedíme. Vonku nás z poza mračien privíta slniečko, rozlúčime sa, poprajeme si šťastnú cestu a vyrazíme smer Topoľčany.

Heli, Juraj, Katka, Danka, Peťka, Vladko, Janko a Peťko (snáď som nikomu z Vás nepoplietla meno), ďakujem Vám za skvelú spoločnosť, úsmev na perách, príjemný výstup, šťastný návrat a verím, že sa na ďalších túrach KST Žochár opäť stretneme.

Zapísala Zuzka

Fotografie z podujatia Vápeč.