Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Trenčianske Teplice, túry, kúpanie, procedúry

Začiatok podujatia: 16. 11. 2022
Koniec podujatia: 20. 11. 2022

Streda

V stredu večer sme sa stretli v Penzióne Anna. Milanovi sa podarilo zabezpečiť dobré cenu. Ubytovanie s polpenziou stálo 30 €. V cene sme mali aj velnes so saunami. Výletu sa zúčastnilo 27 účastníkov. Ubytovaní sme boli po dvoch v izbách rôznych veľkostí. Prevládala spokojnosť.

Štvrtok

Trasa: Penzión Anna – Baračka Kamenné vráta – Omšenská baba – Starý háj-lezecká oblasť – Baračka – penzión Anna (15 km/750 m.)

Ráno bolo počasie pochmúrne. Vyrazili sme priamo od nášho penziónu. Prešli sme parkom k Baračke. Prvý výhľad sme mali z Kamenných vrát. Na Omšenskej babe sme videli Inovec, ktorý, tak ako celý západ, bol slnečný. Ostatné kopce boli v oblakoch. Návrat bol kúsok po tej istej trase, ale neskôr sme odbočili do lokality Starý háj. Sú tu vápencové lezecké steny.

Ďalšou zastávkou bol pamätník Americkým vojakom, ktorí tu spadli so svojim bombardovacím lietadlom. Pomník bol venovaný len jednému z nich. Ostatní sa pravdepodobne zachránili. Boli tu čerstvé vence od občanov Omšenia i Trenčianskych Teplíc. Veniec z Omšenia bol zo živých kvetov.

O kúsok ďalej sme sa zastavili pri peknej drevostavbe, ktorá, ako hovorieva Juraj, patrila nejakému vodičovi autobusu, ktorý si ju za svoj dobrý zárobok mohol dať postaviť. Na pozemku bola aj kolová miestnosť, kde sa dalo prespať pod prístreškom. Pri návrate cez park sme si oklepali blato z topánok. Aj tak sme niečo priniesli do penziónu. Väčšinou sme ho nechali na schodoch. Večer sme boli v bazéne. Niektorí, s teplotou 24 stupňov. Vo vírivkách i v parnej, fínskej a infračervenej saune bolo teplejšie a plnšie.

Piatok

Trasa: Dolná Poruba – krížová cesta – Slopský vrch 789 m – Hoľazne 901 m – Krížová cesta – Dolná Poruba (11 km/850 m).

Autami sme zaparkovali pri Obecnom úrade. Hore ideme krížovou cestou. Kto ju absolvuje aj so spievaním piesní, zaslúži si náš obdiv. Je dlhá 1 289 m a so 180 m prevýšením. Na vrchole je prístrešok pre kňaza, ktorý tu môže sláviť aj svätú omšu. Pohybujeme sa vo vlhkom prostredí. Z červenej značky odbočujeme lesnou cestou na Slopský vrch. Je to pekný výhľadový kopec. Žiaľ, nám nič neukázal.

Vraciame sa do sedla. Na Hoľazne sa dá ísť rôznymi cestami. My volíme tú najstrmšiu. S vyplazeným jazykom prichádzame na trávnaté miesto, odkiaľ štartujú paraglajdisti. Na vrchol je to už malina. Je tu pár skál, hmla, viditeľnosť na pár metrov. To nám ale nebráni občerstviť sa. Vraciame sa na lúku a strmo schádzame dole. Cesta je šmykľavá, niektorí si na ňu sadajú.

Opäť zastavujeme na červenej značke, kde je miesto pod prístreškom na oddych. Fotíme sa ešte na vrchole kalvárie, kde na nás padali chumáče snehu. Na cintoríne si umývame zablatené topánky a niektorí sa aj prepierajú. Večer sme pozvaný majiteľom penziónu na ochutnávku vína. Je biele, aj červené. K vínu máme na stole aj slané drobnosti ako chrumky a pod. Tie nám neposkytol majiteľ, ale nakúpil ich pre všetkých Milan. Ďakujeme.

Sobota

Trasa: Penzión Anna – Jaskyňa pod Jeleňom – Božia muka – Vyhliadka jeleň – Pod Grófovcom – Grófovec – Vyhliadka Biela skala – Veľký závrt – Pivnica – Markovica – Kríž pod Markovicou – Pivnica – Pod Grófovcom – Jeleň – Zelená Žaba – penzión Anna (11,5 km/650 m).

Kto nevidel jeleňa, nebol v Trenčianskych Tepliciach. Nuž sme sa za ním vybrali. V noci mrzlo a aj deň je chladný. Ešte pred jeleňom vstupujeme do jaskyne Pod jeleňom a odbočujeme k Božej muke. Je pekná, na hrubo omietnutá a to ju robí peknou. Jeleň je vyrezaný z OSB dosky. Pekný nie je ani náhodou, ale je to symbol.

Hrebeňom ideme k Vyhliadke na Bielej skale. Okrem vyhliadky je tu nový kríž. Neznačenou trasou sa dostávame k Veľkému závrtu. Je naozaj hlboký a je svedectvom toho, že chodíme nad jaskynnými priestormi. Mimo značiek, po žltej pásovej i modrej kúpeľnej, sme sa dostali po strmom stúpaní na Markovicu. Z jej predvrcholu boli krajšie výhľady. Na vrchole bola hojdačka s ťažkým nástupom i zostupom. Na vrchole sme sa nečakali, pretože sme chceli oddychovať o kúsok ďalej, pri kríži pod Markovicou. Jedli sme na skalách, ale kríž chýbal. Až jedna okoloidúca turistka nás upozornila, že je o kúsok ďalej. Sú tu aj lavičky, aj výhľad.

Vraciame sa na zelenú značku. Jeleňa si už nevšímame. Ideme si pozrieť kúpalisko Zelená žaba. Je pod kopcom, zdola oplotené. Veľa toho nevidíme. Večer sme boli v kúpeľoch Hammam. Boli postavené v roku 1888. Táto stavba dovtedy nemala v Európe obdobu. Šatne krásne. Každý mal k dispozícii posteľ na pokúpeľový oddych.

Fotiť sme nemohli. Bazén veľký. Bolo nás tam 25 a nesmeli sme sa ani zhovárať, ani šepkať. Po 20 minútach zaznel energický hlas, chlapi von. Odhodili sme kúpeľové sukničky, zabalili sme sa do plachty a odišli relaxovať. Ak budete v trenčianskych Tepliciach, oplatí sa Hammam navštíviť.

Nedeľa

Trasa: Penzión Anna – Dom v korunách stromov – Jánošíkova jaskyňa – Klepáč 575 m – Machnáč 569 m – sedlom pod Machnáčom – Malý Klepáč – penzión Anna (8 km/400 m).

Raňajky sme mali o 7,20, aby sme stihli svätú omšu o 8,00. Zaujala nás aj kázeň. Kresťan by mal byť pre iných dobrým príkladom. To je chytľavé. Odchádzame na Klepáč. Zaujali nás domy v korunách stromov. Sú tam dva. Zastavili sme sa aj pri Jánošíkovej jaskyni. Pred vrcholom sme stretli osem turistov z Trenčína. Vytiahli harmoniku a spolu sme si zaspievali – Čo to tam šuchoce v kosodrevine.

Na skalnatom vrchole Klepáča sme vychladli. Zastavili sme sa aj na Machnáči, kde na vrchole je malý drevený kríž. V pláne bolo aj pozrieť si Mečiarov domček, ale cez plot by sme ho tak či tak nevideli. Rozhodli sme sa ísť do kúpeľov po zelenej značke. Tu sme sa rozlúčili. Niektorí šli hneď domov, iní sa ešte naobedovali.

Účastníci boli s výletom spokojní. Dohodli sme sa, že Trenčianske Teplice zopakujeme aj o rok v tomto termíne. Môžete sa hlásiť.

Zapísal Peter st.