Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany.

Štiavnické vrchy, Demján – Suť

Dátum konania: 9. 4. 2022

Trasa: Šášovské Podhradie – hrad – Suť – Demian – Hronská Breznica – Hronská Dúbrava (16 km).

Zistil som, že sa nám zvýšil počet turistov rozpustných v dažďovej vode. S určitosťou môžem povedať, že minimálne 12 ešte dažďom odoláva. Rozhlasové plašenie počasím by sa malo zakázať. Venujme sa tým, ktorých štvavé reči o počasí neodradili. Prišlo nás neuveriteľne málo. Aj malý autobus bol pre nás veľký.

Nálada výborná, rozdávali sa známky i malá pozornosť klubu. V Šášovskom Podhradí bolo pod mrakom, ale nevypadalo to ani na dážď. Strmým chodníkom sme sa dostali na hrad. Pred vstupom na nás číhali kozy tmavosrsté. Odprevadili nás dnu a čakali zato nejakú odmenu. Boli dotieravé a drzé. Dokonca nám oslintali zástavu.

Urobili sme si spoločné suché foto. Aj na tomto hrade vidieť, že sa tu dejú zmeny k lepšiemu. Pri hrade je aj chladiaca miestnosť na potraviny. Bola zatvorená. Kúsok za hradom nás zahalil mrak a donútil nás proti nemu zabojovať. Pršalo, fúkal vietor. Ruky nám krehli od zimy. Vystúpili sme na Suť. Výhľady boli husto mliečne. Cesta dole bola šmykľavá a strmá. Viacerí sa dotkli zeme aj inou časťou tela ako chodidlami. Prestalo pršať.

Hopsáme po chodníku. Začalo pršať. Hopsáme po chodníku. Prestalo pršať. Takýto neistý vzťah s počasím sme mali až do konca. Vo chvíľke viditeľnosti sme skonštatovali, že Suť z opačnej strany vyzerá pekne. Tak ako niektorí z nás pri pohľade od chrbta. Turistu sme nestretli žiadneho. Zato sme stretli viacero Salamandier škvrnitých. To znamená, že sme putovali čistou krajinou, aj keď pri pohľade na naše nohavice to tak nevyzeralo.

V diaľke sme videli aj rozsiahlu haciendu. Juraj tvrdil, že to bola nejakého šoféra, ktorý si ju mohol dovoliť zo svojho platu. Keď sa ešte raz narodím, chcem byť šoférom. Videli sme aj pravdepodobne vojenskú stavbu. Určite sme navštívili poľovnícky posed. Bol nanovo postavený a bol otvorený. Vo vnútri boli dve postele aj so spacími vakmi, dve stoličky, plastové okná. Pri odchode sme pozametali pracovným nástrojom Marty.

Častokrát sme sa brodili riedkym blatom po širokých lesných cestách. Z takejto spomienky na mladosť sme radosť nemali. Odbočili sme aj na Demian. Bolo to vo fáze nepršania. Vrchol je tvorený zlepencami. Potešení sme boli aj oknom. Z vrcholu sú pekné výhľady. Videli sme aj železničnú stanicu Hronskej Dúbravy.

Zastavili sme sa ešte pri studničke a už sme boli v Hronskej Breznici. Stretli sme tu jednu dievčinu. Ostatní snívali, alebo bojovali s televízorom. Povedľa hlukom šumiacej diaľnice, lávkou ponad prevodnený Hron, sme prišli k vyhriatemu autobusu. Naposledy sme zabojovali s našou lenivosťou, premohli sme sa a navštívili sme krčmu pri stanici. Privítalo nás teplo z krbu, čistý nezadymený priestor s mäkkým sedením. Čo to sme pojedli. Piť nám ani nechutilo. Len sme chceli mať aspoň niečo v hlave.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Štiavnické vrchy, Demján – Suť.