Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Splav Malého Dunaja

Začiatok podujatia: 21. 7. 2022
Koniec podujatia: 24. 7. 2022

Trasy a kilometráž:

Spolu: 93 km

Celkovo je Malý Dunaj od Vrakune po sútok s Váhom dlhý 122 km. V blízkej minulosti sa hovorilo o sprístupnení Malého Dunaja pre vodákov i cyklistov. Predpokladám, že boli vypracované drahé štúdie. V praxi nie je na vode nič nové. Žiadne značenie, upozornenia na blízke zaujímavosti, verejné táboriská – v skutočnosti sú to osraté lúky bez infraštruktúry, žiadne móla na pristátie, vozíky na prenášanie lodí. Kanalizácia je vyvedená rovno do toku vody, súkromné brehy, rybárske prístrešky… Odporúčam pánovi ministrovi životného prostredia a jeho štátnym tajomníkom, aby sa raz splavili po tejto krásnej rieke na kanojke. Videli by to, čo my. Ale oni by mohli niečo urobiť. Poznajúc ich rozhodnutia, pravdepodobne by zakázali splavovanie a bol by pokoj.

Po neuveriteľných, ale pravidelných, problémoch s nahlasovaním a účasťou, keď som sa poslednú zmenu dozvedel o 7,25 v deň odchodu o 8,00. V Zálesí sme si zobrali 4 katamarany a dve dvojky. Boli s nami aj štyri deti do 10 rokov. Začiatok bol zaujímavý ako vždy, keď si niekto sadne prvýkrát do lode. Zálesie je pekne vybudované. Náučný kolový chodník nad vodou, maják. Chceli sme si pozrieť aj rozhľadňu Vtáčie hniezdo, dokončená už v roku 2014, aj sústavu totemov. To by ale museli tieto, z rieky ukryté zaujímavosti, označiť a vybudovať mólo. Peniaze dáme do množstva štúdií a iných nehmotných blbostí, ktoré je ťažké skontrolovať a príjem z nich je dobrý. Zo začiatku boli všetci vysmiati. Voda tiekla, nikto nemal pľuzgiere. Pred prvou elektrárňou sa voda zastavila. Bolo to len o sile našich rúk. Tak ako v minulosti sme lode prenášali vpravo. Na prenášanie lodí nám chýbal, v Čechách pri každom jeze je, vozík. Po prenesení lode bolo faktom, že sme sa mohli poškriabať na päte bez toho, že by sme sa zohli. Odporúčam ministrovi a štátnym tajomníkom.

Za haťou už voda tiekla. Prvý deň je dlhý. Do lodí sme nastúpili po 11,00 a skončili sme po 19,30. Zastavili sme sa U Pacha, kde sa v roku 1974 natáčal film Pacho, hybský zbojník. Pacho odišiel, mohutná vŕba zostala. O občerstvenie sa stará už niekoľko rokov pán, ktorý chce zničiť alkohol. Zatiaľ prehráva. Mal dve posledné kofoly, niekoľko posledných pív a v ponuke bola aj káva. Kemp pod krížom sa zlepšil. Vraj má nového majiteľa. Dalo sa tam najesť. Pribudli nové teepee, sprchy. V cene 5 € bola aj sprcha, ale so studenou vodou. Teplá bola na žetón za 2 €. V kempe nám Betka s dcérou pripravili občerstvenie v podobe chladených nápojov. Noc bola pokojná.

Odchod na druhý a ďalšie dni sme si stanovili na 8,00. Z kempu sme odchádzali ako prví. Opustil nás prvý účastník. Nohy mal chutne upečené do chrumkavej ružovej a mal toho aj fyzicky dosť. Posádky sa trochu pomenili. My sme dostali do lode dobrý motor. Malá Zuzka chcela ísť s nami, pretože sme často bývali vpredu. Na svoj vek veľmi dobre pádlovala. Dokonca sama dokázala viesť náš katamaran a to bola prvýkrát na vode. Nie každý mal tú schopnosť. Niektorí ponárali pádlo do vody, len aby sa nezosušilo.

Po 5 minútach stojíme pri móle penziónu Ister. Do Jelky ideme nakupovať potraviny. Je to dosť ďaleko, ale pochutiny nám stoja zato. Deťom kúpili vodné striekačky a tak sa stávame terčom ich útokov. Je to veľmi príjemné. Samozrejme to nezostalo bez odplaty. My sme zaútočili zbraňami ťažšieho kalibru, veslami. Malý Dunaj sa točí ako mechy harmoniky – akordeónu. V tieni hľadáme úkryt pred slnkom. Na obed zastavujeme pri kolovom mlyne v Jelke. Takmer dve hodiny sme si dali na obed, prehliadku mlyna i oddych. Zastávku máme ešte na Ranči u Paľa. Keďže sme od neho nič nepožadovali, zatvoril za sebou dvere. Videli sme poníkov, kozy, husi. Prešli sme sa po dobre pohnojenej zemi. Tešíme sa na Madarász. Deti bláznime, že sa budú kúpať v bazéne. My sa tešíme na drahý oddych a nechutného majiteľa. Takého sme ho poznali pred tromi rokmi. Pristávame, vykladáme.

Idem sa spýtať, kde môžeme zaparkovať lode. Kemp je zrušený, k dispozícii je len 12 postelí, ktoré sú ale obsadené. Doma som sa pozrel na internet. Jedno lôžko stojí 33 € bez raňajok. To žiadny vodák nedá. Postavil to pomocou Stredoeurópskej nadácie CEF a Dunajského fondu. Otázka je pre koho? Seba a či vodákov? Niektorí z nás penili ani pračky, keď dáte viacej pracieho prášku. Máme sa ubytovať na Potônskych lúkach, asi hodinu po prúde. Nič iné nám neostávalo. V kempe nás privítala majiteľka, vysvetlila, čo nerobiť. Nápoje sa dali u nej kúpiť a asi 300 m bola krčma spojená s predajňou potravín. Ubytovanie stálo 6 €. Ubytovala sa tu aj nejaká pani poslankyňa, ktorá vynikla aspoň tu svojím hlučným správaním v alkoholickom opojení. V areáli bolo aj malé jazierko, ktoré bolo semenišťom komárov. Boli drzí a štipľaví.

Čaká nás najkratšia etapa. Trochu nás zarazila informácia, že reštaurácia pri vodnom mlyne pri Tomášikove je v rekonštrukcii. Skontrolovali sme si nazelenalé salámy. Od hladu nezomrieme. Tentoraz máme v lodi Zuzkinu setru Majku. Do školy ešte nechodí, ale s pádlom narábať vie. Čakalo nás ešte jedno prenášanie. Opäť, žiaden vozík. Reštaurácia bola otvorená. Voľné bolo iba vo vnútri. Bolo tu príjemne. Klimatizácia fungovala. Po dvoch hodinách sa sadáme na ubolené zadky. Splavovanie sme prerušili pri štrkovom jazere Tomášikovo. Voda priezračná, teplá. Na hladine plávali hnedé pevné častice, veľmi podobné h….. Ale nebolo to ono. Ľudí tu bolo dosť, občerstvenie fungovalo.

Najťažšie pristávanie nás čakalo pri kempe v Jahodnej. Je tu silný prúd. Zdarne to zvládli všetci. Stratili sme ďalších dvoch detských členov. Milan, keď vstupoval do nášho klubu sľúbil, že prinesie zákusky šamrole. Dlho odolával, ale naša vytrvalosť nakoniec zvíťazila. Zavolal dcére, ktorá býva v Lehniciach, aby zabezpečila nejaké zákusky. A naozaj, priniesla. Chutili nám. Ďakujeme.

Vedľa nás stanovali vodáci, ktorí si po ceste nalámali kukuricu a začali ju variť. Zuzka zobrala zodpovednosť do vlastných rúk, odniesla im posledné zákusky a priniesla varenú kukuricu. Tiež nám chutila. Posledný deň bol trochu postrachom. Na samotnom konci sa pádluje proti prúdu Klátovského ramena. Kým sme k nemu prišli, trochu sme sa natrápili. Zastavili sme na sútoku. Tentoraz nikto do blata nespadol. Trochu sme sa posilnili, povzbudili. Vietor fúkal proti nám. Po pár metroch sa pred nami otvoril obrovský priehradný múr. Mal dve otvorené komory. Jeden vodák na brehu balil svoj gumený čln. Dôvod výstavby nevedel a ani my sme naň neprišli. Vietor nám uberal zo síl, ale všetky lode prišli včas, niečo pred 14,00, do nášho prístavu pri kúpalisku v Topoľníkoch. Prebalili sme sa, umyli člny, občerstvili sme sa nápojmi.

Autobus aj s odvozom lodí prišli naraz. Pomohli sme s nakladaním lodí a sami sme sa naložili do nášho mikrobusu. Ekonomické zhodnotenie:

Nevyhnutné náklady bez stravy boli – 84 €.

Zapísal Peter st.