Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Oravice

Začiatok podujatia: 9. 2. 2022
Koniec podujatia: 13. 2. 2022

Prišlo nás 24. Rozdelili sme sa na zjazdárov, bežkárov a peších. Zjazdári neposlali žiadne informácie. Podľa usmiatych tvárí usudzujem, že boli spokojní. Ponúkam správy od bežkárov a peších.

Osem bežkárskych nadšencov vyrazilo pred deviatou z penziónu s lyžami na pleciach až na koniec dediny. Tu sme si obuli lyže a vyrazili krížom cez lúky po neupravenej stope, ale v nie príliš hlbokom snehu. Stopu prerážal mladý Oliver a robil to starostlivo, takže sa nám išlo celkom dobre. Po krátkom čase sme sa dostali na koniec lúky a tu nás opustil Peťo Medek. Vraj pre veľké bolesti v nohe, ale že skôr ho lákala účasť na varení gulášu.

Tu začínala, v lete veľmi obľúbená, cyklotrasa, ktorá vedie z Trstenej až do Nového Targu. V zime slúži bežkárom, ktorí, i keď je veľmi pekná, ju príliš nevyužívajú, pretože sme na nej stretli len dvoch bežkovania chtivých - asi manželov.

Táto cyklotrasa je postavená na bývalej železničnej trati a je priam skvelá. Vinie sa stále okolo Tatier, končiare ktorých boli stále terčom nášho obdivu. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na stanici v poľskom Podczerwonym v regióne Czarny Dunajec. Keďže staničný bufet bol zavretý, posilnili sme sa z vlastných zásob.

Nový Targ sme si nechali na inokedy a vydali sme sa na cestu späť. Vo vidine zlatého moku nám bežky šmýkali akosi ľahšie a asi aj preto, lebo to bolo dolu miernym svahom. Okolo tretej, sme už dosť vysilení, išli stratené sily hľadať do blízkej reštaurácie. Pivo i kofola umocnili úžasný zážitok z krásne prežitého dňa.

Zapísal Igor Vestenický.

Druhý deň sa bežkári rozdelili. Dvaja išli do Spálenej doliny hľadať dobre upravenú stopu. Nenašli ju. Zabežkovali si na dávnejšie upravenej stope. Druhá časť bola nad Liesekom, potom po trase železnice na odbočku do Hladovky a späť. 

Najväčší zážitok sme mali pri kaplnke a krížovej ceste v Lieseku. Najprv sme si všimli auto v jarku. Majiteľ čakal na traktor, ktorý by ho vytiahol. Pozreli sme si kaplnku i krížovú cestu a tu sme počuli džavot detí. Boli z materskej školy a bolo ich 31 s dvoma učiteľkami. Boli milé, usmievavé, pozdravili nás. Pri kaplnke sa pomodlili, zaspievali a šli späť. Ženská časť družstva bola na mäkko.

Niektoré úseky na asfaltke už boli bez snehu, ale vyzúvať sme sa nemuseli. Zvyšok bežkárov bol na pešo v Zakopanom, kde to žije. Mal to byť oddych pred kráľovskou etapou na druhý deň. Nebol.

Tretí deň sme sa z Vitanovej vydali po lúkach na Maguru 1232 m. Šlo sa nám dobre, až veľmi dobre. V noci pripadol asi centimeter snehu. Pri stúpaní sa nešmýkalo. Problémy nastali v úzkom koryte, po ktorom v čase odmäku prešiel skúter. Počkali sme sa na lúke nad zjazdovkou pod posedom. Piati sme vyrazili na vrchol. Zasa sme stretali ľudí na skútroch. Terén mi pripadal ako názov knihy Rozoraná celina od Michaila Šolochova.

Po veternej kalamite bol krásny výhľad na Tatry. Stretli sme tu dvoch Poliakov na ski alpoch. Počasie nádherné, ani sa nám nechcelo ísť dolu. Pre rozorvaný chodník sme na lúku prišli s lyžami v rukách a aj úsek rozbrázdený skútrom sme riešili na pešo. Okrem Kačeny. Tá to dala s jedným otlačkom obličaju v snehu.

Na lúkach sme si museli dávať pozor na slnkom obnažené úseky. Kto si nedal, okúsil tvrdosť Oravy.

Pohyb pešiakov zachytil Vlado.

1. deň - vychadzali sme z Oravíc do Juráňovej doliny. Prišli sme po tabuľu Juráňova dolina, ktorá bola uzavretá, tak sme sa dali po žltej značke a cez Bobroveckú dolinu sme sa vrátili do Oravic. Bolo to 13km, 4 hod.
2. deň - Zuberec, Spalená - Roháčský vodopád sme dali tak do trištvrte, ďalej sme sa nedostali. Bolo tam veľa neprešliapaného snehu. Vrátili sme sa k  smerovníku a vydali sme sa k Ťatliakovej chate aj napriek lavínovému nebezpečenstvu. Cesta nám trvala 5 hod , 14 km, 484 m. Cestou naspäť sme sa zastavili v skanzene  Oravskej dediny.
3. deň - trasa Oravice-do neznáma ...zámer bol Suchý vrch. Množstvo snehu nám dovolilo vyjsť len na Vyšné diely. Odtiaľ sme mali výhľad na Maguru a celé Roháče. Trasa bola 10,4 km/302m, trvala 4h 30 minút.

Posledný deň sme sa boli pozrieť autami na areál sochy Krista nad Klinom. Boli sme tu aj pred pár rokmi, ale miesto je úchvatné, nádherný výhľad na Tatry. Len škoda, že sa poniže postavila jedna chatka, ku ktorej vedie aj vybudovaná cesta.
Asi to pri jednej neskončí. Raz darmo, vplyvných ľudí je na Orave dostatok.

Celkovo môžem zhodnotiť, že výlet sa vydaril. Podmienky boli dobré. Športu bolo dosť, oddychu v termáloch na Oraviciach tiež. Zranenia neboli, účastníci uvarili guláš, urobili palacinky i osúchy. Podával sa aj hríbový tatarák, oškvarková pomazánka, koláče všetkého druhu. Odtučňovacia kúra to nebola.

Stúpli nám ceny v kúpeľoch na 7 € a za ubytovanie sme platili tiež viac - 13 €.

Zapísal Peter

Fotografie z podujatia Oravice.