Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Chorvátsko (2. – 11. 9. 2022 Omiš – Nemira)

Začiatok podujatia: 1. 9. 2022
Koniec podujatia: 11. 9. 2022

39 účastníkov sa zúčastnilo, z toho bolo 12 bez bicyklov. Nakladanie bolo rýchle. Mali sme dvoch šoférov. Na benzínke v Zelenči nastúpili ešte šiesti. Noc bola tichá, viac-menej sme driemali. S úsvitom prišli pekné výhľady na krajinu. Zastavili sme sa na hrade Klis. Je to stredoveký hrad a sídlo chorvátskych kráľov. V rokoch 1537 – 1648 si ho privlastnili Turci. Natáčal sa tu film Hry o tróny. Sú z neho pekné výhľady. Do Nemiry sme prišli okolo 13,00. Zarazila ma informácia, že sme mali prísť až o 16,00. Delegát Honzo však zareagoval promptne a vybavil odvoz batožín na ubytovanie. Boli sme v troch penziónoch, hlavným bol Denis, v ktorom sa konali schôdze a prijímali sa zásadné rozhodnutia. Voľný čas sme využili na kúpanie i dospávanie prebdenej noci.

4. 9. 2022, nedeľa

Trasa: Imotski – Grubine – Poljica – Zagvozd – Grabovac – Šestanovac – Zadvarje – Gornja Brela – Marušici – Lokva Rogoznica – Omiš – Nemira

Autobusom sme sa všetci vyviezli do Imotski. Ideme cez novovybudovaný tunel popod Biokovo. Tu sa tunely dajú budovať. Podarilo sa nám dobre zaparkovať blízko pevnosti Topana a vstupu do Modrého jazera. Je nám divné, že postupujeme bez platenia. To trvalo len chvíľku. Cenu zjednávame na 400 Kún, čo vyšlo na osobu 1, 50 €. Modré jazero má menej vody, ale má. Stáva sa, že niekedy vyschne. Schádzame až k nemu. Je zaujímavé, že kúpanie sa tu len nedoporučuje. Veľa ľudí sa tu asi nekúpe, lebo na povrchu neplávali mastné oká. Pešo sa presúvame k červenému jazeru. Je to hlboký valec. Názov červené, dostalo preto, že skalné steny sú sfarbené do červena. Je krajšie, divokejšie. Vraciame sa na parkovisko a vyberáme bicykle. Pešiaci sa vracajú busom. Klesanie je príjemné, ale vedomosť, že čím viac klesáme, tým viac budeme musieť vystúpať, je ubíjajúca. Stúpanie je prijateľné, hustota premávky ako kedy. Po prudkom klesaní zastavujeme v Zagvozde. Sú tu tri kaviarne a obchod. Pivo sa nečapuje, kofolu nemajú, radler je len alkoholický. Nápoje kupujeme v obchode, kávu v kaviarni. Ďalšia zastávka je na vyhliadke Zadvarje. Dole vidíme rieku Cetinu. Schodíku idú dolu k elektrárni. V nádeji na pekný výhľad klesáme po nich. Je ich 314 a bez výhľadu. Točíme sa okolo vyschnutej rieky Bukva, prechádzame na pobrežie. Výhľady sú pekné. Hustota premávky sa zvyšuje. V Marušici odbočujeme na Starú cestu. Po štrkovej ceste stúpame. Výhľady sú na more. Prichádzame k časti cesty, kde sú lavičky, sochy. Fotíme a obdivujeme. V dedine Lokva Rogoznica sa dostávame na asfaltku. Vietor vo vlasoch a zle sme odbočili. Dva km navyše.

5. 9. 2022, pondelok

Trasa: Splav Cetiny a ferrata na hrad

Autobusy prišli pre náds a odviezli nás na začiatok splavu. Tu sa delíme na skupiny najviac po 8 do raftov. My sme vyfasovali mĺkveho ale veľmi zručného kormidelníka. Raftov je na vode plno. Predbehujeme sa, špliechame. Cez tesné úseky ideme bezpečne. Viacerí majú skúsenosti s pádlovaním na Malom Dunaji. Náš raft sa plaví rovno. Na jednom nebezpečnom úseku ideme pešo. Plavia sa len kormidelnícj. Čaká nás ešte jedno miesto, ktoré sa vyhlasuje heslom bomba. Po jeho vyhlásení si máme rýchlo sadnúť na dno raftu a veslá vztýčiť dohora. Natrénovali sme si to. Naozajstná bomba bola bombou iba pre náš raft. Po jeho vyhlásení náš raft zaliala voda. Boli sme úplne premočení. Osobne som si glgol Cetinskej vody a časť sa mi dostala aj do dýchacích ciest. Musel som sa na to vykašlať. Tí čo pili, si prišli na svoje. Náš vedúci nás pohostil rakiou, ako vďak za prežitie a tiež, že sme do raftu zobrali jeho ženu aj s dieťaťom. Splav nás stál aj s dovozom a odvozom 26 €. Z busu sme vystúpili za tunelom v Omiši. Tam sa začína zaistená cesta – ferrata. Išli sme na ňu len šiesti. Začiatok sme hľadali ťažšie, ale našli sme ho. Ferrata je pekná, ale morské prostredie nahlodáva jej bezpečnosť. Našli sme tri prehrdzavené istiace prvky. Výhľady sú pekné na mesto, Cetinu, more, okolité kopce, rozostavanú diaľnicu. Ferrata končí vstupom do hradu. Mysleli sme si, že po 16,00 tam už výberčí nebude. Bol. Zinkasoval nás. Bolo tam možno zakúpiť si aj občerstvenie. Klesáme do Omišu a po pobreží prichádzame do Nemiri.

6. 10. 2022, utorok

Trasa: Otok – Grab – Trilj – Ugljane – Blato na Cetini - Seoca – Čišla – Gata – Omiš – Nemir

Autobusom ideme k prameňu rieky Cetina. Pozeráme sa na málo osídlené vnútrozemie. Po krkolomných cestách prichádzame k prameňu. Je to 152 m hlboký výver. Okolo prameňa chodia ľudia v plavkách. Namáčajú sa. Nie je to zakázané. Prichádza autobus plný asi študentov, ktorý budú niečo skúmať. Dohodli sme sa, že autobus nás odvezie do Otoku, odkiaľ začne bicyklovanie. Celú etapu sme skrátili skoro o polovicu. Boli v tom aj výkonnostné parametre, ale aj pre krátkosť času. V Otoku vystupujeme pri obchode. Rovinou prechádzame cez obce, kde sa buduje, opravuje. V Grabe odbočujeme k prameňu rieky rovnakého mena. Boli sme pri dvoch prameňoch. Kúsok od nich sú mlyny. Zastavujeme sa v jednom z nich. Je funkčný. Domáci nás volá na návštevu. Ukazuje nám kamenné mlyny. V jednom sa melie kukurica, v druhom, len pre nás, začal mlieť pšenicu. Ovládanie je jednoduché. Domáci starší pán žije zo spomienok. Chválil sa nám, že bol aj televízii na CNN a BBC. Všetci sme dostali aj vizitky. Niektorí aj dve. Po tomto zážitku prichádzame do Trilju. Tu sme sa mali stretnúť so skupinou, ktorá ide na bicykloch až z tohto mesta. Nečakal nás nikto. Sú už na ceste. V Ugljane odbočujeme na vedľajšiu cesta. Je perfektná. Takmer bez premávky. Užívame si jazdu. Spájame sa s druhou skupinou. Strmo prichádzame do dediny Blato na Cetiny. Hneď na začiatku je obchod a krčma. Tá bola ešte zatvorená, ale majiteľka mala obchodného ducha a otvorila. Občerstvili sme sa dostatočne a oddýchli sme si. Od diaľničného zjazdu číslo 30, je cesta plná, niekedy bezohľadných, vodičov. Sme trochu rozťahaní. Do Omišu nás čaká nádherný zjazd. Mesto je preplnené autami, na moste je zápcha. Dávame si zmrzlinu a roztrúsení sa vraciame do Nemiri.

7. 9. 2022, streda

Trasa: Trogir – Kaštela – Solin – Mravince – Žrnovnica – Tugare – Omiš – Nemira

Dnes sme mali posledný deň k dispozícii autobus. Vyviezol nás do Trogiru. Zaparkoval takmer v centre. Dve hodiny sú na prehliadku. Mesto je veľmi pekné, ale je tam toľko ľudí, že také pekné ani nebolo. A to je už po sezóne. Starú časť sme prechodili krížom krážom. Nakoniec sme si dali zmrzlinu, kávu a zjedli sme čevabčiči v placke. Z prívesu sme vybrali bicykle, pešiaci odišli na buse. Najprv sme išli po rušnej ceste, ale potom sme odbočili na prašnú cestu, ktorá viedla vedľa letiska. Pristávanie i štart lietadiel sme pozorovali zo sedla bicyklov. Musím sa priznať, že až dokedy lietadlá nezastali, boli rýchlejšie, nech sme robili, čo sa dalo. Prišli sme do Kaštela. Je to sedem opevnení pri mori. Víta nás srdce. Zaľúbení sa fotia. Historicky vyššiu hodnotu má oliva stará 1500 rokov. Vypadá celkom dobre na tie roky. Pokračujeme rušnou ulicou. Odbočujeme k moru až v Kaštel Gomilica. Opevnenie je na ostrovčeku. Vedie k nemu kamenný chodník. Opevnenie neponúka nič pre turistov. Prechádzame sa po móle a predstavujeme si, ako to vyzeralo v minulosti. Vraciame sa na rušnú cestu, ktorou prichádzame do Solinu. Zastavujeme sa pri antickom amfiteátri, prechádzame cisárskou bránou, pozeráme ruiny niekdajšej rímskej slávy. Stojíme pri prvom možnom občerstvovacom bode. Je tu aj obchod. V chládku sa nám dobre sedí, na odchod ani nepomýšľame. Ale musíme. Čaká nás komplikovaný výjazd z rušného mesta. Vďaka nášmu navigátorovi Peťovi sa nám to darí. Stúpame okrajom mesta a potom pekný zjazd do Žrnovnice. Nechceli sme ísť do Omišu po hlavnej, rušnej, nebezpečnej a večne zapchatej ceste, nuž ideme súbežnou cestou vedúcou do nebotyčných výšok, ale menej rušnou. Je to stále do kopca. Krajina je vyprahnutá. Chýba nám šum lístia a žblnkot vody. Vedľa ide aj pešia turistická trasa. V lete je určená len samovrahom a ťavám. V Tugare si robíme dlhšiu prestávku pri obchode. Tešíme sa, že už nás čaká viac-menej len zjazd. Čakal nás, ale až trochu ďalej. Napájame sa na nám známu cestu a individuálne prichádzame do Nemiri.

8. 9. 2022, štvrtok

Trasa: Nemira – Mimice na bicykli, loďou na Brač, cyklo: Pučišča – Pražnica – Gornji Humac – Selca – Povlja, loďou do Mimice a odtiaľ na bicykloch do Nemiry

Problémy s loďou na Brač, pokazené vyťahovanie kotvy a tým nepojazdnosť, nám zmenilo program. Nebanovali sme. Loď nás stála 20 €/osobu aj s bicyklami. Cyklisti išli do Mimice na bicykloch, pešiakov prepravili na troch autách. Bicykle sme poukladali po bokoch riadiacej kabíny kapitána. Ako občerstvenie bol džús a víno. Neviem aké bolo, ale veľmi sa nemíňalo. Išli sme vedľa kameňolomu, kde sa kvalitný kameň ťaží už od doby rímskej. Kameň bol použitý pri stavbe Diokleciánovho paláca, je ním obložený maďarský parlament i parlament vo Viedni. Dokonca aj Biely dom v USA je ním obložený. Tento kameň nás sprevádzal aj mestečkách na Brači. Cyklistov čakalo 400 m prevýšenie na dĺžke 7 km. Cesta kvalitná, áut ako v roku 1948. Pozorujeme okolie, vyzbierané kamene, aby mohli pestovať olivy. Vidno i novovysadené plantáže. Konečne niekto dostal defekt. Počkali sme sa v dedine Pražnica. Na námestí je krčma aj obchod. Bicyklujú sa tu hlavne Česi na elektrobikoch. Ideme si pozrieť pracovisko Martina Bencúra, alias Kukučína. Klesáme, robíme si z toho preteky. Pred dedinou Selca sa dávame dohromady a spoločne vstupujeme do miesta pôsobenia pána doktora. Na budove, kde pracoval je jeho busta. V dedine bol v minulosti kameňolom. Ním obložený vyniká hlavne kostol. Je tu veľ sôch tamojších dejateľov. V dedine Novo Selo sú sochy roztrúsené takmer všade. Sú na múroch, plotoch. Zastavujeme sa na vyhliadke nad mestom Povlje. Vidíme, ako do prístavu prichádza naša loď. S pešiakmi sme nadviazali očný kontakt. Našim programom je okúpať sa a najesť. Okúpať sa nám podarilo na pláži pri majáku. Našli sme tu pár kúpajúcich i dve nehanebnice bez horného dielu. Asi sme nevypadali moc lákavo. Hneď sa zbalili a odišli. Voda bola príjemná, pofukoval pomerne silný vietor. A teraz sa už len dobre najesť a pekný deň máme za sebou. Nepodarilo sa nám to. Obsluha vo viacerých zariadeniach nemala o nás záujem. Južanské tempo obsluhy nás neoslovilo. Čas odchodu o 15,00 dodržali všetci. Vraciame sa do Mimice. Vlny nás trochu húpu. Po vystúpení sme zistili ďalší defekt. Opravili sme aj ten. Predpoveď počasia bola na večer i na piatok desivá. Silný vietor a dážď. Nič z toho sa konalo. Večer sme sa dohodli, že v piatok pôjdeme do Splitu mestskou dopravou.

9. 9. 2022, piatok

Trasa: Prehliadka Splitu

Kupujeme si lístok do Splitu. Na lístku je napísané, že budeme cestovať 105 minút. Neveríme. Do Splitu je taká zápcha, že cestujeme 150 minút. V centre je neznesiteľne teplo. Diokleciánov palác je preplnený. Je to nádherná stavba s určitými zásahmi do architektúry. Keď si zoberieme, že cisár Dioklecián si ho vybudoval ako odpočinkové sídlo po ukončení panovania, kde sa naň berú naši privatizéri. Hneď za palácom stojí socha Gregora Ninského. Bol to chorvátsky biskup. Bojoval za používanie slovanského jazyka, hlaholského písma a hlaholskej bohoslužby. Ľudia sa dotýkajú jeho palca na nohe, aby im dopomohol k splneniu všetkých želaní a k šťastnému životu. Vraciame sa ešte po uličkách paláca. Nakoniec nás dav vypľuval na móle. Je tu reštaurácia vedľa reštaurácie. V jednej si sadáme k jedlu. Odchádzame znovu autobusom. Tentoraz je čas jazdy dodržaný.

10. 9. 2022 Voľný deň

Voľný deň. Niektorí boli na bicykloch v Baška Voda. Niektorí sa boli pozrieť v Omiši, iní sa len prevaľovali na pláži.

Myslím si, že to bol dobrý výlet. Pochvaľovali si aj pešiaci, ktorí sa zúčastňovali autobusových výletov pri vývoze cyklistov. Nemali toľko preležanín. Ubytovanie celkom dobré, počasie výborné, voda ešte teplá. Stravovanie dobré a v tesnej blízkosti. Ubytovatelia boli trochu mrzutí, ale to aj preto, že nemali o nás dostatočné informácie. Podmienky pre bicyklovanie neboli dobré. Chýbajú cyklochodníky. Šoféri vo vnútrozemí boli niekedy nepríjemní. Cítili sme sa ako doma. Ak by tam boli cyklochodníky, sezóna by sa ubytovateľom predĺžila.

Zapísal Peter st.