Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Wörthersee

Dátum konania: 7. 6. 2019

Kvôli ubytovanie sme posúvali termín o jeden deň. Problémy boli aj s vozíkom. Nakoniec sme ho získali z Avanti tour Vrútky. Bol trochu iný, na aký sme boli zvyknutí. Bol horší pre nakladanie. Aj šofér bol horší. S nakladaním bicyklov nepomohol. Bol len šofér s maniermi dôležitého šoféra. Bezpečne nás doviedol, kam bolo treba. Po príchode sme sa nemohli hneď ubytovať, nuž sme na záchodoch nášho hostela prezliekli, vybrali karpiny a nastúpili na odchod.

Trasa v prvý deň po nočnej jazde bola okolo jazera. Prvý kontakt s ním bol na zámku Mária Loretto. Potešili sme sa architektúrou i výhľadom na jazero. K nemu sme šli pekným cyklochodníkom okolo vodného kanála Lendkanal. Slúži aj ako dopravná tepna pre návštevníkov. Pri Schloss Reifnitz sme len spomalili. Nemáme rušiť súkromie majiteľov. Ďalšou zastávkou bol poloostrov Maria Worth. Veľmi pekný. Fotografie v prílohe nech hovoria namiesto chabého popisu. Prvýkrát sme videli aj Božiu muku. Neskôr sme ich stretli veľa podobných, udržiavaných. Videli sme aj rozhľadňu, vraj najvyššiu na svete. Má 100 m. Tí Rakúšania asi „nerozmýšľajú.“ Okolie preplnené zaujímavosťami, pamiatkami a oni tam ešte za drahé peniaze postavia rozhľadňu. Cesta k nej bola zaslúžená. Najskôr len také ľahšie stúpanie a na konci sa varili aj batérie na elektrobicykloch. Autobusy sem dovážajú turistov. Všetky služby fungujú. Lístok na rozhľadňu zahŕňa aj cestu výťahom. Hanbím sa, ale takmer všetci to využili. Výhľad na okolitú krajinu je ako zo 100 m výšky. Viditeľnosť nebola excelentná. Na tú si vraj treba ešte priplatiť. Cestou dolu sa netrpezliví jedinci stratili. Nebudem vás napínať. Večer prišli do hostela. Pekne upravenou krajinou sme prišli do mestečka Velden. Je na druhom konci jazera. Trochu sme sa tu poobzerali, navštívili záchody. Z Veldenu sme na jeden záťah prišli do Klagenfurtu. Niektorí si ešte urobili prehliadku Minimundusu a či iných pamiatok. Ubytovanie bolo výborné. Mali sme zabezpečenú aj polpenziu. S kvalitou i množstvom sme boli spokojní. Večer začali prichádzať futbaloví fanúšikovia. Hral sa zápas Rakúsko – Slovinsko. Rakúšania vyhrali 1:0, ale na našom spánku sa to neodzrkadlilo. Bol dobrý.

Druhý deň sme sa nechali vyviezť do Landskronu. Vyšplhali sme sa k hradu. Bol otvorený. Je to zrúcanina, ale so záchodmi, občerstvením, zoo. Pekné výhľady. Ďalej sme postupovali vedľa Ossiacher See. Zastavili sme sa v mestečku Ossiach pri reštaurácii Allegro. Bolo tu mólo, pekný kostol Nanebovzatia Panny Márie. Poležali sme si v tráve, najedli sme sa. Po odgrgnutí sme sa pobrali ďalej. Putovali sme krásnou upravenou krajinou. Vodu sme si nabrali z fontánky vo Feldkirchene in Kärnten. V pláne sme mali ešte dva kaštiele – v Seltenheime a aj v Hallegu. Pre nás boli nedostupné. Sú to súkromné kaštiele a my sme neboli ich vlastníkmi.

Tretí deň sme naplánovali trasu vedľa rieky Drávy. Autobusom sme sa dostali do Villachu. Drávu sme opustili skoro. Ideme sa pozrieť na jazero Faaker See. Chceli sme prísť až k nemu. Premrhali sme príležitosť a netrafili sme ani na vyhliadku. Zostúpili sme k Dráve a viacmenej sme šli stále povedľa. Dvakrát sme prešli po priehradnom múre. Zastavili sme sa na odpočívadle pri dedine Fresnach. Vypadalo to tam tak, ako u nás. Pôvodne pekne vybudované odpočívadlo je zanedbané. Rozpadnutý gril, nepokosená tráva… Postupujeme po vale rieky. Závidíme kúpajúcim sa v Ressnigteichu. Strmou lesnou cestou sme sa vyšplhali do mestečka Mária Rain. Do Klagenfurtu sme prišli vedľa kanála Glanfurt. Tmavší emigranti sa tu kúpali s celými početnými rodinami. Kúpaniu sme prepadli aj my.

Štvrtý deň bolo na pláne bicyklovanie, ale nebolo tomu tak. Boli sme unavení z každodenného nakladania a vykladania bicyklov. Dohodli sme sa, že pôjdeme domov a cestou sa zastavíme v Badene. Je to pekné kúpeľné mestečko s parkmi, sochami, koncertnými miestami, dobrou zmrzlinou.

Počet účastníkov sa vyšplhal na 35 účastníkov.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Wörthersee.