Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Krkonoše (Česká republika)

Dátum konania: 8. 5. 2019

8. 5. 2019

V deň ukončenia 2. svetovej vojny sme cestovali do Krkonôš. Je to Národný park Krnap s najvyšším vrcholom Čiech Snežkou a výškou 1 603 m. Cestovali sme busom od Švajlena. Bol nás plný autobus. Bolo veselo, omrvinky z jedla padali. Cestou sme sa zastavili v Litoveli. Je tam známy pivovar a kopec pekných miest. My sme si pozreli Švédsku dosku. Pripomína udalosť z doby tridsať ročnej vojny (1618-1648), kedy 19. júna 1643 švédske vojsko obliehalo Litovel a nakoniec ho i dobylo. Švédi strhli hradby a iné obranné prvky a zanechali za sebou poničené mesto. Videli sme mestské hradby i pamätník tornáda z roku 2004. Most nad riekou Dušní Morava je tretí najstarší v ČR, pochádza zo 16. storočia, meria okolo 60 metrov a je vytvorený 6 kamennými klenbami. Na moste stojí socha sv. Jana Nepomuckého z 18. storočia. Zaujali nás aj kostoly sv. Marka a Jiřího. Radničná veža na námestí Přemysla Otakara je síce pekná, ale nás zaujal hlavne podzemný tok ramena Moravy Nečíz. Tečie pod námestím a sú k nemu vedené schody. Zdá sa, že mesto sme si pozreli dôkladne. Teraz už len prísť do Pece pod Snežkou. To problém nebol. Zastavila nás rampa parkoviska. Máme ju obísť po chodníku. Pred nami chodí lanovka na Sněžku. Českí priateia mi povedali, že autobusom prídeme až k chate. Zákaz vjazdu si nevšímame. Ďalší zákaz hovoriaci o prechodnej výške pod lanovkou sme si ani nevšimli. Bola nižšia o 50 cm od nášho autobusu. Zrazu vidíme, že sa na nás z hora rúti kabínka. Šoféra povzbudzujeme k rýchlejšej jazde. Podarilo sa. Kabínka a aj my sme v poriadku. Nasleduje strmé stúpanie po úzkej ceste. Šofér je vo vytŕžení. Aj by nadával, ale hrdlo mu zviera. Vidíme chatu. Dokázali sme to. Šofér sa trasie a od zimy to nie je. Vystupujeme, tešíme sa, chatár nás ubytováva v starej Chate pod Studničnou. Šofér dostáva ďalšiu ranu. Má spať s nami v jednej izbe. Žhaví telefón a volá majiteľovi. Dlho. Pritom chodí a kope do kameňov. Tušíme, čo nás čaká. Musíme rozbiť jedno manželstvo, aby šofér mohol byť celé dni sám na izbe, keď mi budeme na horách. Bolo to jeho malé víťazstvo. Prišiel ďalší problém. Nemal sa pri chate kde otočiť. Podklad bol mäkký, pozemok krátky, zavadzali stromy. Jediné čo sme mohli urobiť bolo spíliť haluze statného smreku. Chatár nám dal náradie a išiel sa skryť pred svedomím. Konáre padali jedna radosť. Stačilo by to aj pre londýnske poschodové. Keď lanovka prestala chodiť, autobus sa vrátil na parkovisko do Pece. Chata bola pred našim príchodom zatvorená. Bolo zakúrené, ale múry boli chladné. V noci sme sa museli zatepľovať mikinami. Mali sme objednanú aj polpenziu. Manželka chatára sa celkom dobre na turistoch naučila variť. So stravou sme boli spokojní.

9. 5. 2019

Trasa: Chata pod Studničnou – Obří dúl – Sněžka – chata Jelenka - Pomezní boudy – Malá Úpa.

Rozpaky. Ísť, či neísť? Prerušovane prší. Je to na osobnostiach. Väčšina sú osobnosti. Schádzame na modrú značku a dolinou Obřího dúlu stúpame. Zastavujeme sa v kaplnke. Je zatvorená, ale pri ceste späť sme už videli aj vnútro. Na zatáčke pri Kovárne dochádza k mierne redukcii stavov a zhadzovaniu nepremokavého oblečenia. Pri Vodárni a vodopádoch Rudného potoka nás privítalo prvé snehové pole. Po Obří chate nezostal ani smrad. Na Poľskej strane je chata Sliezky dom. Je plná, zloté nemáme a blíži sa veľká skupina detí. Odchádzame na Snežku. Stretáme sa s inou veľkou skupinou detí, ktorá sa z vrcholu vracia späť. Držia sa zábradlia a my s brodíme vodovým snehom. V zime tomu hovoríme brečka. Kostol sv. Vavřinca a ani ufo na vrchole takmer pre hmlu nevidíme. Trafili sme, ale na Poštovnu. Tešili sme sa na teplú polievku. Mohli sme si kúpiť sáčkovú a zaliať horúcou vodou. Dali sme si aspoň čaj. Ponuka na vrchole bola hlboko pod vrcholom ponúk. Znudený pracovník nás poslal do chaty Jelenka, tam sa dá nejesť. Mal pravdu. Chata bola takmer prázdna. Segedín bol v ponuke. Z chaty sme už len klesali na Pomezní Boudy. Linkovým autobusom sme prišli na zastávku Horní Maršov, Temní dúl, odbočka Malá Úpa. Sem prišiel pre nás mikrobus. Cena bola dohodou. Darmo, sme blízko Poľska. Nielen tento večer, ale aj ostatné večere sa pivo pilo v Peckom pivovare.

10. 5. 2019

Trasa: Pec pod Snežkou – Richtrovy Boudy – Výrovka – Lúční Bouda – Údolí Bíleho Labe – Pod Jeleními boudami – Špindlerovka – Polední kameny – Kopa nad Morena – Obří dúl – chata pod Studničnou.

Vzduch je stále presýtený vodou. Zo začiatku to bolo fajn. Na Richtrových Boudách sme prečkali dážď. Vyrazili sme do hmly. Dobre, že bola. Aspoň sme sa menej báli. Prvý nebezpečný traverz nás čakal ku Kapličke Obetiam hôr. Potom sme si dobre naimpregnovali topánky vodou. Lúční Bouda nás prekvapila svojou veľkoleposťou. Priestorom sa nešetrilo. Jedáleň snáď pre dvesto ľudí. V roku 2004 bola zrekonštruovaná, pečú si vlastné pečivo, varia pivo Paroháč. Výborný bol aj čučoriedkový koláč. Ani sa nám nechcelo ísť do nečasu. Nejakých sme stratili, ale jadro sa držalo plánu. Druhý traverz bol ešte nebezpečnejší. Keby sa tam niekto pošmykol na snehu a spadol, už by sa medzi nás nevrátil. Niektorí mali so sebou mačky, ale veľa bolo takých, ktorí Krkonoše podcenili. Napríklad Janko sa nám stratil z dohľadu, ale to bolo už v zalesnenej časti. Bílá Labe klesala kaskádami, vodopádmi. Stretli sme aj oproti idúcich domácich v teniskách. Upozorňovali sme ich na nebezpečenstvo, ale v krajine, kde ľudia chodia v sandáloch i v Alpách, to bolo zbytočné. Pod Jeleními boudami sme zjedli doma napečené dobroty. Pri Špindlerovke sme len spomalili. Využili sme záchodovú ponuku. Pekným hrebeňom sme hopsali hore a dole. Vietor nás vyšľahal aj za naše detské prehrešky. Dáždniky vyvracal, pršiplášte trhal. Oproti šli nejaké deti. Jedna dievčina išla bosá v snehu, po kameňoch. Neskôr sa počasie umúdrilo. Výhľady boli celkom dobré. Dokonca sme videli aj slnko svietiť. Aj včerajšiu Snežku sme videli. Na poľskej strane sa turisti len tak hemžili. Na chatu sme prišli po našej známej modrej značke.

11. 5. 2019

Trasa: Špindlerov mlyn – Harrachova cesta – Labský vodopád – Labská Bouda – prameň Labe – Velký Šišák – Mužské a Dívčí kameny – Petrovka – Špindlerovka.

Autobus nás vyviezol až po zákazovú značku. Ideme proti Labe. Zo začiatku je stúpanie mierne, postupne naberá na strmosti a záver je takmer vysokohorský. Labská Bouda bola otvorené len na samom vrchu. Asi majú problémy s návštevnosťou a chata si na seba nezarobí. Ak by bol priestor reštaurácie väčší a jedlé pestrejšie, mohli zarobiť aj na nás. Upraveným hrebeňom sme prešli cez Velký Šišák, Mužské aj Dívčí kameny. Chata Petrovka bude zasa slúžiť turistom. Námaha z predošlých dní sa odzrkadlila vo vyheblaných kolenách. Autobus na Špindlerovke sme stihli len tak-tak. V Špindlerovom Mlýne sa chceli niektorí zdržať. Niečo kúpiť, niečo vidieť, niečo okoštovať.

12. 5. 2019

V pláne bol výlet do Jánskych Lázní. Dážď bol silnejší, ako naše chcenie. Posledné dni výletov sú náchylné na zľahčenie programu. Tak tomu bolo aj u nás. Jediný problém bol, kde sa zastaviť na WC. Vyriešili sme ho až príchodom na diaľnicu.

V Krkonošiach sme boli v máji, ale bol to zimný prechod hrebeňom. Možno sa sem vrátime ešte niekedy v lete.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Krkonoše (Česká republika).