Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Volovské vrchy

Dátum konania: 4. 5. 2018

Prvý deň

Za slnečného počasia odchádzame na východné slovensko – kde vraj nič nie je. Pred Ružomberkom zastavíme na Krajinke. Koláče síce máme napečené z domu, ale tunajšie domáce buchty sú lákavé. O pol jednej sme už na parkovisku pod Spišským hradom. Dovnútra nejdeme, ideme pešo po zelenej značke na Dreveník. Po pol hodinke sme tam. Dreveník je travertínová kopa tvaru stolovej hory v Hornádskej kotline a národná prírodná rezervácia. Nachádza sa na hraniciach okresov Spišská Nová Ves a Levoča s rozlohou jedného km2. Skalné útvary sú krásne, je to aj významná lezecká oblasť, dvoch lezcov vidíme v akcii. Na lúke sú stovky odkvitajúcich poniklecov. Zvrchu sú foto výhľady na Spišský hrad. Schádzame do Žehry. V dedinke je kostol Ducha Svätého - neskoro románska sakrálna stavba z druhej polovice 13. storočia zapísaná v UNESCO. Prichádza prísna sprievodkyňa – vyberáme po 2 eurá. V kostole sú vzácne fresky, vyniká maľba tzv. Stromu života, ktorú odkryli v roku 1954. Nie je veľmi vidieť, sprievodkyňa má k dispozícii poster, ktorý musia dvaja dobrovoľníci 20 minút držať. Na miestnom cintoríne si prezeráme náhrobné kamene miestnych rómov v životnej veľkosti. Pred jedným je aj „odpočívadlo“ – lavička. Krčmu nemajú, o 15.00 otvárajú potraviny, kde sa dá dokúpiť občerstvenie. V Krompachoch sme ubytovaní v súkromnej strednej škole. Teperíme batožiny na tretie poschodie – vraj - ste predsa turisti. Ubytko takmer luxusné za 8,50. Pridali nám aj chladničku a varné kanvice. V blízkosti je Tesco, reštaurácia Melódia - tá nás bude sýtiť ďalšie štyri večery.

Druhý deň

Ráno odchádzame kvôli ohlasovaným popoludňajším búrkam o 7,00 do Kojšova. Odtiaľ neznačenou, veľmi pohodlnou trasou až na Golgotu. Odtiaľ je už značka na chatu Erika, kde sa občerstvujeme. Dámska obsluha vnadná – ceny vysoké. Pred chatou je automat na teplé nápoje. Prichádzame na veternú Kojšovskú hoľu, tam už časť výpravy leží v závetrí na slnku. Zhotovíme spoločné foto a strmou cestou schádzame k peknému odpočívadlu pri Obrázku. Po neznačenej ceste schádzame do Kojšova. Pred krčmou je fontánka a veľmi slušné toalety. Je teplo, nápoje a nanuky prídu vhod. Kostol s večernou omšou v Krompachoch je na námestí hneď pri reštaurácii, kde povečeriame.

Tretí deň

Autobus nás ráno o 8.00 hod. odváža na Ružínsku priehradu. Po 1,5 hodinovej túre sme na Sivci. Fúka, ale výhľady až k priehradnému múru sú krásne. Po neznačenom chodníku prichádzame k smerovke na malý Sivec (alebo Drienková skala). Odtiaľ je už lesnícky náučný chodník, ktorý nás zavedie na neďalekú výhľadovú Drienkovú skalu [530 m n.m.]. Prechádzame okolo potlachoviska. Každoročne sa tu viackrát stretávajú trampi z ďalekého okolia. Okolo nás sú lesné čistinky, zelené brezové a bukové, ihličnaté háje. Z malého Sivca sú výhľady jedinečné - pod nami sa vlní vodná nádrž Ružín. V závetrí oddychujeme. V reštaurácii pod Ružínom sa nedá parkovať autobusom, obedujeme na benzínke v Jaklovciach. Výber jedál je slušný. Zastavujeme sa v Štefanskej huti. Nachádza sa tu krytý drevený most, ktorý spája obec Kluknava s osadou Štefanská Huta. Je vzácnou technickou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku (resp. jedinou, ktorá sa zachovala – v minulosti bolo podobných mostov v našej krajine viac. Postavili ho v roku 1832 pre potreby mediarskeho podniku v Štefanskej Huti. Most je 27 m dlhý a 3,5 m široký. Podnik na spracovanie a tavenie železa tu postavili ako vzburu proti prísnym pravidlám kráľovského dvora. Prví v Európe elektrolýzou vyrábali meď, striebro aj ortuť. Dotiahli sem železnicu, rudu nosila lanovka. Nezostalo takmer nič. V Krompachoch niektorí vystupujú na miestnu krížovú cestu, niektorí idú do Welnesu do neďalekého hotela Plejsy.

Štvrtý deň

Autobus nás o 7.00 vyvezie do Folkmarského sedla. Raritou obce Veľký Folkmar je objavenie FOLKMARSKÉHO ZLATÉHO POKLADU dňa 24. 3. 1992 s veľkou numizmatickou a historickou hodnotou, ktorý bol objavený pri rekonštrukcii starého domu. Malá keramická nádobka ukrývala 65 dukátov z obdobia od začiatku 15. storočia až po 40. roky 16. storočia. 55 dukátov sú razby ôsmich uhorských panovníkov vyrazené v piatich uhorských mincovniach a 10 mimouhorských dukátov pochádza z Rakúska. Pôvodným majiteľom bol pravdepodobne obchodník (kupec), ktorého na obchodných cestách zastihla zlá vojensko – politická situácia, v období okolo roku 1539 Po pohodlnom náučnom chodníku prichádzame na čistinku lesných robotníkov. Odtiaľ sa strmým chodníkom dostávame na vrchol Folkmarskej skaly. Máme pekné výhľady na Tatry. Strminou schádzame do sedla Zemičky. Tu sa delíme, „kolenári“ idú rovno do Kojšova, ostatní do kopca. Prichádzame na Murovanú skalu - je to prevažne zalesnený a rozsiahly vápencový hrebeň tvaru „L“ s roztrúsenými bralami na dlhej rázsoche. Na južnom svahu Murovanej skaly sa týčia krajinársky najhodnotnejšie útvary tzv. Turniská (nazývané aj Turne). Názov zoskupenia skalných veží Turniská pochádza z východniarskeho nárečia názvu slova turňa, čo po slovensky znamená veža. Prichádzame ku skalnému oknu Turniský tunel, výška je približne 10 metrov, šírka 15 metrov, dĺžka 20 metrov. Krčma v Kojšove opäť potešila. Autobus nás vyvezie 2,5 km za Gelnicu. Bývalé Turzovské kúpele sú zničené. Vybudovali ich Gelničania v r. 1899, v r. 1903 tu stálo 6 kúpeľných domov. Bývali školou v prírode, chodili sem pionieri, ešte pred nimi Hitlerjungend a najmä maďarská smotánka. Oko potešil iba priľahlý pstruhový rybník. Niektorí z nás sa odpájajú a idú pešo do Krompách. Prechádzame osadu Slovenské cechy. Malé banské domčeky sú roztrúsené na bývalej banskej kope. Do štôlní tu chlapi fárali do r. 1992. Tak, ako i v Gelnici, ťažilo sa tu zlato, striebro i meď. V malej osade prekvapila drevená búdka s knihami - susedská knižnica - požičaj si a vráť. Maličké okresné mesto Gelnica, založené v r. 1264 bolo pekné len z kopca - lesoparku Zámčisko. Sú na ňom pozostatky bývalého kláštora. Centru dominuje historická budova banského múzea a kostol. Kamenný most ponad rieku Hnilec pochádza z obdobia rokov 1837 – 1845 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to masívna dvoj arkádová stavba z lomového kameňa. Na moste je umiestnená pamätná tabuľa s letopočtom 1837 a monogramom G. B., ktorý označuje vtedajší názov mesta Golnicz Bánya.

Piaty deň

Ráno, už pobalení odchádzame do Levoče. Za Spišský Podhradím zastavíme na Sivej brade. Je to desaťtisíc rokov stará travertínová kopa, ktorá stále rastie. Z pôsobivého gejzíru spred 20-tich rokov, ktorého erupciu bolo možné pozorovať niekoľkokrát za deň, sa stala bublajúca mláka. Prameň, z ktorého si ľudia naberali vodu a stáli na ňu v dlhom rade, vyschol a zarástol burinou. Silne mineralizovaná voda však stále mierne vyviera z hĺbky hneď na niekoľkých miestach. Na kopci je baroková Kaplnka svätého Kríža z roku 1675, pred ktorou sa týči kamenný kríž. Je jednou zo zastávok tzv. Spišského Jeruzalemu. V Levoči si zakupujeme vstupenky do chrámu sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor), ktorý patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. V nej medzi množstvom oltárov, vyniká jedinečný drevený oltár majstra Pavla z Levoče. Celý oltár je vyrobený z lipového dreva, bez jediného železného klinca. Je to najvyšší gotický oltár na svete s výškou 18 metrov a 62 centimetrov. Po pol hodinovej prehliadke interiéru kostola si ešte prezrieme historické centrum Levoče - celé zapísané do Unesca. Určite právom. Domy sú ukážkovo zrekonštruované a udržiavané. Autobus nás ešte vyvezie na Mariánsku horu - významné pútnické miesto s kostolom Navštívenia Panny Márie, ktorý pápež Ján Pavol II. povýšil v r.1984 na baziliku minor. Miesto je veľmi pôsobivé, výhľady na Levoču veštia prichádzajúci vytúžený dážď. Ten ťaháme za sebou celú cestu až do Topoľčian. S ľútosťou končíme ďalšiu veľmi vydarenú turistickú májovú akciu.

Zapísala: Edita.

Fotografie z podujatia Volovské vrchy.